B, odpovede- zahrňuje nielen všetky návyky a zvyky človeka, ale aj správanie založené na osvojených vedomostiach, na minulej skúsenosti /neprejavovaný hnev/.
C, konanie- predstavuje najzložitejšie prejavy správania, vlastne všetko uvedomené vykonávanú činnosť človeka.
D, vonkajšie výrazy vyvolané prežívaním- sú sprievodnými javmi najmä reakcií a odpovedí /zmeny tváre, červenanie blednutie, mimika/, vegetatívne zmeny /zrýchlenie, spomalenie alebo zastavenie dýchania, zmeny tepu, potenie a pod./ a pantomimiku /rozličné pohyby a pod./.
E, reč, rečovú aktivitu- je najčastejším sprievodným javom odpovedi a konania človeka. Rečou človek môže najvýraznejšie a najpresnejšie vyjadriť svoje prežívanie tak z obsahovej, ako aj formálnej stránky.
Podľa toho, ako sa človek správa, môžeme nielen usudzovať, čo prežíva, ale aj to, aké má názory, postoje, vlastnosti, môžeme do istej miery človeka posudzovať, hodnotiť.
V psychológií je známe aj expresívne spracovanie- ono je bezprostredným výrazom prežívania, jednak adaptívne správania, ktoré nemusí vždy zodpovedať prežívaniu. Môže byť inscenovaným prejavom /napr. prejav úprimnej sústrasti/.Skutočné prežívanie /napr. nudu, sklamanie, hnev/ môžeme maskovať, potláčať, predstierať.
Úlohou psychického bádania v širšom zmysle slova je hľadať funkčné závislosti psychiky, regulovaného správania. V užšom zmysle slova ide o odhaľovanie interfunkčných zákonitostí v psychických funkciách. Psychológovi nestačí len registrácia /objektívnych výkonov/, ale pokiaľ možno, má merať aj permanentné a aktuálne prežívanie. Získa sa tým nielen hlbší, ale aj kauzálny prístup k tomu, prečo človek koná tak ako koná.

Všeobecná charakteristika psychiky, vedomia a nevedomia

Psychika a vedomie. Psychiku človeka utvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika človeka vznikla v dôsledku vývinu živej hmoty, a to v súvislosti s vývinom nervovej sústavy. Preto je psychika vo svojej podstate funkciou nervovej sústavy, najmä mozgu. Akákoľvek zmena, či porucha niektorých buniek alebo častí mozgu, zapríčinená nádorom, zraneným a podobne má za následok aj rozličné zmeny v psychických javoch človeka. Znaky, ktoré psychiku odlišujú od iných- prírodných a spoločenských javov:
A, psychika je vo svojom obsahu odrazom objektívnej skutočnosti. Obsah psychického života človeka je závislý od odrážania podnetov, ktoré na človeka pôsobia z vonkajšieho sveta alebo z vnútra organizmu. Človek objektívny svet odráža aktívne, to znamená, že si vyberá podnety, ktoré odráža buď preto, že sám chce /pre svoje záujmy/, alebo že ich odrážať musí.
B, psychika je jednotou objektívneho a subjektívneho. Napriek objektívnemu obsahu ten istý podnet vyvoláva u rozličných jedincov rozličné psychické zážitky. Je to tak preto, že vonkajšie podnety neprechádzajú do vedomia človeka priamočiaro, ale sa ,,lomia“ na vnútorných podmienkach, ktoré sa utvorili v predchádzajúcom vývine jedinca.
C, psychika človeka sa rozvíja v činnosti a v činnosti sa aj prejavuje. Činnosť je teda nevyhnutnou podmienkou rozvoja psychického života.