D, psychika človeka môže vzniknúť a rozvinúť sa iba v ľudskej spoločnosti, pričom prežívanie a správanie človeka ovplyvňuje sociálne prostredie v ktorom žije.
E, psychické stavy nie sú statické, ale dynamické, čo znamená jednak ustavičnú plynulosť jednotlivých psychických javov. F, psychika človeka je celistvá. Celistvosťou psychiky treba rozumieť jednak vzájomnú podmienenosť, čiže závislosť jednotlivých zložiek psychiky a jednak vývinovú kontinuitu psychiky každého jedinca.
S niektorými prejavmi psychiky sa stretávame nielen u ľudí, ale aj u vyššie vyvinutých živočíchov. Rozdiel medzi psychikou človeka a psychikou živočíchov spočíva v tom, že len človek dokáže vedome prežiť svoje psychické zážitky a podľa potreby ich aj vyjadriť aj v slovnej podobe. Vedomie- je najvyšším stupňom vývoja psychiky a je vlastné iba človeku.
Základným predpokladom vzniku psychiky a ľudského vedomia je vývoj ľudského mozgu. Pojem psychika je oveľa širší ako pojem vedomie. Pritom psychika človeka sa takisto nekryje s pojmom vedomia, pretože značná časť ľudskej psychika má neuvedomený charakter. Vedomie človeka je odrazom skutočnosti, jej obrazom. Človek teda vo svojom konaní nezávisí len od vonkajších okolností, ale je zodpovedný aj za svoje konanie.
Nevedomie- pojem nevedomie bol zavedený do psychológie koncom 19 storočia. Na jeho rozšírení má zasluhu predovšetkým Freud a jeho psychoanalýza. Podľa S. Freuda je nevedomie pravidelnou a nevyhnutnou fázou v procesoch, na ktorých sa zakladá naša psychická činnosť. Psychoanalytik G. Jung charakterizuje nevedomie ako psychologický hraničný pojem, ktorý sa vzťahuje na všetky psychické obsahy alebo procesy, ktoré nie sú vedomé, to znamená, nevzťahujú sa na Ja vnímateľným spôsobom.
S. L. Rubín Štein opisuje to ako mechanizmus prechodu nevedomého a vedomého prežívania.

Význam psychológie

Teoretický význam spočíva v štúdiu psychickej činnosti ako odrážacej činnosti mozgu, v jej závislosti od spoločenských podmienok ľudského života.
Význam systematického využívania poznatkov:
A, zisťovanie psychických vlastností a procesov všade tam, kde je ich potrebné poznávať.
B, navodzovanie a upevňovanie čiastkových činností, ovplyvňovanie a postojov a motívov jedinca.
C, stanovenie podmienok činností a ich zladenie s vonkajšími a vnútornými predpokladmi človeka.
Psychológia ako veda sa môže aplikovať všade tam, kde má nejakú úlohu človek. Psychologické hľadiská možno uplatňovať vo všetkých oblastiach spoločenskej činnosti.

Metódy psychológie

Metódy sú spôsoby, pomocou ktorých spoznávame predmet vedy.