Metodológia, náuka o metódach určuje metódy skúmania a pravidlá ich vedeckého použitia.
Metódy všeobecnej psychológie môžeme rozdeliť takto:
1 .Pozorovanie- introspekcia /sebapozorovanie/
- extrospekcia /pozorovanie iných/
2. Experiment- laboratórny
- prirodzený
- terénny
3. Exploratívne metódy- anamnéza
- rozhovor- štandardný
- voľný
- dotazník.
4. analýza produktov činnosti /rozbor produktov činnosti/.

Pozorovanie
Je metóda, ktorou sa zisťujú a podrobne zaznamenávajú vonkajšie prejavy správania človeka v prirodzených aj upravených podmienkach. Predmetom pozorovania sú úkony a výroky človeka v rozličných životných podmienkach /pri hre, práci, učení/. Introspekciou rozumieme také pozorovanie, ktorého predmetom je vlastný duševný život a vlastné zážitky. Extrospekcia spočíva v zhromažďovaní a skúmaní duševných javov iných ľudí sledovaním ich vonkajších prejavov. K týmto vonkajším prejavom patria pantomimika, mimika, gestikulácia, spôsob reči, obsah reči a vazomotorické zmeny /tlkot srdca, blednutie, červenie a pod./.
Experiment
Je vedecká metóda, ktorou skúmame psychické javy za vopred ustanovených podmienok, ktoré umožňujú zistiť vlastnosti, procesy a stavy osobnosti.
Laboratórny experiment sa uskutočňuje v umelo vytvorenom prostredí /laboratóriu/. Výhodou je presná registrácia výkonov a reakcií skúmanej osoby. Nevýhodou môže byť samotné prostredie laboratória.
Prirodzený experiment je prechodom medzi pozorovaním a experimentom. Koná sa v prirodzených podmienkach alebo činnostiach.
Terénny experiment prebieha v priamo teréne /napr. v škole/.
Exploratívne metódy
Anamnéza /gr. anamnézis-spomienka/- na základe životopisu sa pomocou otázok zisťujú podmienky a okolnosti vývinu jedinca, predovšetkým jeho doterajší psychický vývin, životné prostredie a psychický stav. Používa sa najčastejšie v pedagogickej a klinickej praxi.
Rozhovor spočíva v tom, že pomocou vopred pripravených a cielených otázok a primeraných odpovedí získavame údaje, ktoré sú podkladom na utvorenie si obrazu o povahe človeka, o jeho ideáloch, životnom štýle, záujmov apodobne.
Štandardizovaný rozhovor má stanovený cieľ a vopred pripravené otázky, ktoré sa prezentujú všetkým skúmaným v rovnakom znení a v rovnakom prostredí.
Voľný rozhovor má stanovený cieľ, ale otázky s formulujú podľa toho, ako príslušný jedinec odpovedá.
Dotazník obsahuje štandardné otázky, na ktoré respondent odpovedá písomne.