1. PREDMET A METÓDY PSYCHOLÓGIE

Predmet Psychológie

Podľa W. Wundta, zakladateľa psychológie, sa do konca 19. storočia objavovali dve definície psychológie:
1.psychológia je veda o duši,
2. psychológia je veda o vnútornej skúsenosti.
Prvá definícia zodpovedala etimologickému významu slova psychológia, ktoré je zložené z gréckych slov psyché /duša/ a logos /veda/. Od definície psychológie ako vede o duši sa v ďalšom vývoji psychológie upúšťalo /napr. Wundt definoval psychológiu ako vedu o vedomí/.
Druhá definícia psychológie má niekoľko variantov. Vnútornou skúsenosťou sa rozumelo subjektívne spracovanie exogénnych a endogénnych podnetov. Niektorí autori uvažovali o pojme ,,čistej skúsenosti“, aby z pojmu skúsenosť vylúčili jej vonkajšiu intencionalitu /t.j. predmetnosť/.
V súčasnosti sa k vymedzeniu predmetu psychológie pristupuje z 2 hľadísk. Podľa prvého hľadiska je predmetom psychológie štúdium v oblasti vnútorných stavov, ,,vnútorný svet“, ,,pohľad do seba“, čo súhrne označujeme prežívaním. Je to tá mentalistická definícia, podľa ktorej psychické nie je vždy len vedomé, ale i nevedomé /na čo poukázal S. Freud/, nie je to len stav mysle, ale i vonkajšia činnosť. Podľa druhého hľadiska je predmetom psychológie a štúdium systému vonkajšieho, pozorovateľného a merateľného reagovania človeka, čiže správania ako súhrnu všetkých vonkajších prejavov človeka Je to vlastne behavioristická definícia. Prežívaním označujeme to, čo si človek seba pozorovaním sám uvedomuje.
K charakteristickým znakom prežívania patrí:
- subjektívnosť /prežívanie je u každého človeka iné, je vlastné iba prežívajúcemu subjektu/
- jedinečnosť /prežívanie je v danej podobe druhý krát neopakovateľné/.
- Prežívanie sa uskutočňuje v čase:
- nezahŕňa celú psychiku človeka, len jej uvedomované stránky,
- je bohatšie ako vonkajšie správanie /nedá sa správaním a konaním celé vyjadriť/,
- nedá sa vždy vyjadriť rečou

Správanie: správaním označujeme súhrn všetkých vonkajších prejavov človeka, t. j.
Aktivita jednotlivca:
A, reakcie- najjednoduchšie prejavy správania, zahrňujúce nepodmienené reflexy a inštinkty.

B, odpovede- zahrňuje nielen všetky návyky a zvyky človeka, ale aj správanie založené na osvojených vedomostiach, na minulej skúsenosti /neprejavovaný hnev/.
C, konanie- predstavuje najzložitejšie prejavy správania, vlastne všetko uvedomené vykonávanú činnosť človeka.
D, vonkajšie výrazy vyvolané prežívaním- sú sprievodnými javmi najmä reakcií a odpovedí /zmeny tváre, červenanie blednutie, mimika/, vegetatívne zmeny /zrýchlenie, spomalenie alebo zastavenie dýchania, zmeny tepu, potenie a pod./ a pantomimiku /rozličné pohyby a pod./.
E, reč, rečovú aktivitu- je najčastejším sprievodným javom odpovedi a konania človeka. Rečou človek môže najvýraznejšie a najpresnejšie vyjadriť svoje prežívanie tak z obsahovej, ako aj formálnej stránky.
Podľa toho, ako sa človek správa, môžeme nielen usudzovať, čo prežíva, ale aj to, aké má názory, postoje, vlastnosti, môžeme do istej miery človeka posudzovať, hodnotiť.
V psychológií je známe aj expresívne spracovanie- ono je bezprostredným výrazom prežívania, jednak adaptívne správania, ktoré nemusí vždy zodpovedať prežívaniu. Môže byť inscenovaným prejavom /napr. prejav úprimnej sústrasti/.Skutočné prežívanie /napr. nudu, sklamanie, hnev/ môžeme maskovať, potláčať, predstierať.
Úlohou psychického bádania v širšom zmysle slova je hľadať funkčné závislosti psychiky, regulovaného správania. V užšom zmysle slova ide o odhaľovanie interfunkčných zákonitostí v psychických funkciách. Psychológovi nestačí len registrácia /objektívnych výkonov/, ale pokiaľ možno, má merať aj permanentné a aktuálne prežívanie. Získa sa tým nielen hlbší, ale aj kauzálny prístup k tomu, prečo človek koná tak ako koná.

Všeobecná charakteristika psychiky, vedomia a nevedomia

Psychika a vedomie. Psychiku človeka utvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika človeka vznikla v dôsledku vývinu živej hmoty, a to v súvislosti s vývinom nervovej sústavy. Preto je psychika vo svojej podstate funkciou nervovej sústavy, najmä mozgu. Akákoľvek zmena, či porucha niektorých buniek alebo častí mozgu, zapríčinená nádorom, zraneným a podobne má za následok aj rozličné zmeny v psychických javoch človeka. Znaky, ktoré psychiku odlišujú od iných- prírodných a spoločenských javov:
A, psychika je vo svojom obsahu odrazom objektívnej skutočnosti. Obsah psychického života človeka je závislý od odrážania podnetov, ktoré na človeka pôsobia z vonkajšieho sveta alebo z vnútra organizmu. Človek objektívny svet odráža aktívne, to znamená, že si vyberá podnety, ktoré odráža buď preto, že sám chce /pre svoje záujmy/, alebo že ich odrážať musí.
B, psychika je jednotou objektívneho a subjektívneho. Napriek objektívnemu obsahu ten istý podnet vyvoláva u rozličných jedincov rozličné psychické zážitky. Je to tak preto, že vonkajšie podnety neprechádzajú do vedomia človeka priamočiaro, ale sa ,,lomia“ na vnútorných podmienkach, ktoré sa utvorili v predchádzajúcom vývine jedinca.
C, psychika človeka sa rozvíja v činnosti a v činnosti sa aj prejavuje. Činnosť je teda nevyhnutnou podmienkou rozvoja psychického života.

D, psychika človeka môže vzniknúť a rozvinúť sa iba v ľudskej spoločnosti, pričom prežívanie a správanie človeka ovplyvňuje sociálne prostredie v ktorom žije.
E, psychické stavy nie sú statické, ale dynamické, čo znamená jednak ustavičnú plynulosť jednotlivých psychických javov. F, psychika človeka je celistvá. Celistvosťou psychiky treba rozumieť jednak vzájomnú podmienenosť, čiže závislosť jednotlivých zložiek psychiky a jednak vývinovú kontinuitu psychiky každého jedinca.
S niektorými prejavmi psychiky sa stretávame nielen u ľudí, ale aj u vyššie vyvinutých živočíchov. Rozdiel medzi psychikou človeka a psychikou živočíchov spočíva v tom, že len človek dokáže vedome prežiť svoje psychické zážitky a podľa potreby ich aj vyjadriť aj v slovnej podobe. Vedomie- je najvyšším stupňom vývoja psychiky a je vlastné iba človeku.
Základným predpokladom vzniku psychiky a ľudského vedomia je vývoj ľudského mozgu. Pojem psychika je oveľa širší ako pojem vedomie. Pritom psychika človeka sa takisto nekryje s pojmom vedomia, pretože značná časť ľudskej psychika má neuvedomený charakter. Vedomie človeka je odrazom skutočnosti, jej obrazom. Človek teda vo svojom konaní nezávisí len od vonkajších okolností, ale je zodpovedný aj za svoje konanie.
Nevedomie- pojem nevedomie bol zavedený do psychológie koncom 19 storočia. Na jeho rozšírení má zasluhu predovšetkým Freud a jeho psychoanalýza. Podľa S. Freuda je nevedomie pravidelnou a nevyhnutnou fázou v procesoch, na ktorých sa zakladá naša psychická činnosť. Psychoanalytik G. Jung charakterizuje nevedomie ako psychologický hraničný pojem, ktorý sa vzťahuje na všetky psychické obsahy alebo procesy, ktoré nie sú vedomé, to znamená, nevzťahujú sa na Ja vnímateľným spôsobom.
S. L. Rubín Štein opisuje to ako mechanizmus prechodu nevedomého a vedomého prežívania.

Význam psychológie

Teoretický význam spočíva v štúdiu psychickej činnosti ako odrážacej činnosti mozgu, v jej závislosti od spoločenských podmienok ľudského života.
Význam systematického využívania poznatkov:
A, zisťovanie psychických vlastností a procesov všade tam, kde je ich potrebné poznávať.
B, navodzovanie a upevňovanie čiastkových činností, ovplyvňovanie a postojov a motívov jedinca.
C, stanovenie podmienok činností a ich zladenie s vonkajšími a vnútornými predpokladmi človeka.
Psychológia ako veda sa môže aplikovať všade tam, kde má nejakú úlohu človek. Psychologické hľadiská možno uplatňovať vo všetkých oblastiach spoločenskej činnosti.

Metódy psychológie

Metódy sú spôsoby, pomocou ktorých spoznávame predmet vedy.

Metodológia, náuka o metódach určuje metódy skúmania a pravidlá ich vedeckého použitia.
Metódy všeobecnej psychológie môžeme rozdeliť takto:
1 .Pozorovanie- introspekcia /sebapozorovanie/
- extrospekcia /pozorovanie iných/
2. Experiment- laboratórny
- prirodzený
- terénny
3. Exploratívne metódy- anamnéza
- rozhovor- štandardný
- voľný
- dotazník.
4. analýza produktov činnosti /rozbor produktov činnosti/.

Pozorovanie
Je metóda, ktorou sa zisťujú a podrobne zaznamenávajú vonkajšie prejavy správania človeka v prirodzených aj upravených podmienkach. Predmetom pozorovania sú úkony a výroky človeka v rozličných životných podmienkach /pri hre, práci, učení/. Introspekciou rozumieme také pozorovanie, ktorého predmetom je vlastný duševný život a vlastné zážitky. Extrospekcia spočíva v zhromažďovaní a skúmaní duševných javov iných ľudí sledovaním ich vonkajších prejavov. K týmto vonkajším prejavom patria pantomimika, mimika, gestikulácia, spôsob reči, obsah reči a vazomotorické zmeny /tlkot srdca, blednutie, červenie a pod./.
Experiment
Je vedecká metóda, ktorou skúmame psychické javy za vopred ustanovených podmienok, ktoré umožňujú zistiť vlastnosti, procesy a stavy osobnosti.
Laboratórny experiment sa uskutočňuje v umelo vytvorenom prostredí /laboratóriu/. Výhodou je presná registrácia výkonov a reakcií skúmanej osoby. Nevýhodou môže byť samotné prostredie laboratória.
Prirodzený experiment je prechodom medzi pozorovaním a experimentom. Koná sa v prirodzených podmienkach alebo činnostiach.
Terénny experiment prebieha v priamo teréne /napr. v škole/.
Exploratívne metódy
Anamnéza /gr. anamnézis-spomienka/- na základe životopisu sa pomocou otázok zisťujú podmienky a okolnosti vývinu jedinca, predovšetkým jeho doterajší psychický vývin, životné prostredie a psychický stav. Používa sa najčastejšie v pedagogickej a klinickej praxi.
Rozhovor spočíva v tom, že pomocou vopred pripravených a cielených otázok a primeraných odpovedí získavame údaje, ktoré sú podkladom na utvorenie si obrazu o povahe človeka, o jeho ideáloch, životnom štýle, záujmov apodobne.
Štandardizovaný rozhovor má stanovený cieľ a vopred pripravené otázky, ktoré sa prezentujú všetkým skúmaným v rovnakom znení a v rovnakom prostredí.
Voľný rozhovor má stanovený cieľ, ale otázky s formulujú podľa toho, ako príslušný jedinec odpovedá.
Dotazník obsahuje štandardné otázky, na ktoré respondent odpovedá písomne.

Môžu byť ,,uzavreté“, alebo otvorené.

Analýza produktov činnosti

Najčastejšími prameňmi na analýzu produktov činnosti sú zošity, denníky, chyby vo výkonoch. Úspešne sa táto metóda využíva najmä pri skúmaní osobnosti, napr. charakterových vlastností osobností žiaka. Analýza produktov činnosti je tým hodnotnejšia, čim skúmaná osoba viac vkladá do produktu zo svojho ,,Ja“.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Predmet a metódy psychológie