Aj keď sú pojmy fantázia a obrazotvornosť považované za synonymá, nemožno fantáziu obmedzovať len na tvorbu obrazov, lebo fantázia môže pracovať aj so slovami a produkovať fantastické teórie.
Funkcie fantázie
1. tvorivá – uplatňuje sa vo všetkých odboroch ľudskej činnosti, v umení, technike, ľudovej tvorivosti a inde
2. úniková – uplatňuje sa vo vytváraní imaginárneho sveta ako kompenzácia sveta reálneho

V prvom prípade fantázia vytvára novú realitu, v druhom ju popiera a nahrádza vnútorným svetom. Únikovú funkcu fantázie zdôraznil jednostranne S. Freud vo svojom výroku:“šťastný človek nemá fantáziu“, ktorá je „korektúrou neuspokojení skutočnosti“. V tomto zmysle, ako je konečne potvrdené empiricky, fantázia vystupuje tiež ako reakcia na frustráciu. Obe funkcie môžu byť v niektorých prípadoch prepojené, lebo tiež tvorivosť môže byť reakciou na frustráciu, jej podnetom môže byť hlboká nespokojnosť s realitou. Spojitosť fantázie a hry
J. Piaget poukazoval na spojitosť fantázie a hry. Chápe fantáziu ako „interiorizovanú hru“, ale nemusí tu ísť vždy len o radosť z hry, ale len o odreagovanie hrou. G.R.Bach pozoroval hry 55 detí predškolského veku s bábkami a dospel k záveru, že deti vo svojich hrách vyjadrujú tiež svoje skúsenosti z frustrácie, dramatizáciou určitých situácií zo svojho sociálneho okolia. Rozlíšenie druhov fantázie podľa Th. Ribota:

1. plastická – nazýva sa tiež materiálna a má blízko ku skutočnosti, pretože sa v nej objavujú asociácie s reálnymi vecami a javmi
2. difluujúca – je výrazne vnútorná a odlišná od skutočnosti
3. mystická – vychádza zo symbolického myslenia
4. vedecká – s výnimkou matematiky spočíva v domýšľaní
5. praktická a mechanická – má za predmet fyzické objekty
6. komercionálna
7. utopická – vyjadruje to, čo má byť

Je to triedenie, v ktorom sú zmazané rozdiely medzi fantáziou a predstavami. Charakteristickou formou Ribotovej „difuujúcej fantázie“ je okrem umeleckého symbolu, snívanie a tvorby mýtov „chimérický zmysel“, vyznačujúci sa snahou po realizácií romantických záverov. Ako príklad uvádza Ribot spisovateľa H. Balzaca, ktorý zakladal a financoval nereálne podniky, napr. mliekáreň, ktorá mala byť zásobovaná „najlepšími kravami sveta“.
Iné triedenie druhov fantázie podal Ph.Lersch, ktorý rozlišuje fantáziu hravú, fantáziu prianí a strachu a fantáziu plánujúcu, tvorivú. E.Klinger rozlišuje len fantáziu voľnú a projektívnu.