Táto projektívna fantázia sa prejavuje ako „otvorené symbolické chovanie subjektu, ktoré vystupuje, keď je subjekt konfrontovaný s viac či menej štandardným a s viac či menej dvojznačným podnetom a je navádzaný, aby podal explorujúcemu niektorú zo svojich odpovedí na tento podnet“.
Fantázia pracuje s predstavami, môžeme ju chápať ako dispozíciu i ako proces, ale treba určiť, v čom spočíva špecifičnosť fantazíjnej tvorby v porovaní s druhmi predstáv. W.James zdôraznil, že fantázia je produktívna, že spája elementy rôznych originálov v nový útvar, ale myslel tým len jeden druh fantázie. W.Stern píše: Fantazíjne obrazy sú konkrétne vlastné produkty osoby, ktoré prekračujú skúsenosti a majú rôzne stupne vedomia reality. Pôvodný grécky termín „fantásiá“ znamená schopnosť predstavovať si. Fantazíjnymi sa nazývajú také predstavy, ktoré nezodpovedajú objektívnej skutočnosti.
H.Hoffding sa domnieval, že fantázia sa vyvíja z tých istých koreňov ako myslenie, avšak v inom smere, nie je viazaná zákonmi logiky ako formálne správne myslenie, je to schopnosť „voľnej kombinácie“, ale tiež „schopnosť nachádzať spoločné“ v javoch skutočnosti. Ako príklad uvádza Newtona: objavil, ako hovorí povesť, gravitačný zákon ako základný zákon planetárneho systému na základe pozorovania pádu jablka zo stromu, pôsobila tu veľká a mocná fantázia.

Východiskom fantázie je nespokojnosť s danou skutočnosťou, ale jej rozbeh znamená často len prvú etapu, po ktorej nasleduje premýšľanie o realizácií noveho originálu, nových podmienok existencie. Ale sú samozrejme aj takí, ktorí lipnú na svojích hrách s predstavami, neschopní činu, či už intelektuálneho alebo fyzického. Fantázia môže byť ostrovom stroskotanca, ktorý už rezignoval na záchranu, o ktorej sníva, ale môže byť i kusom pevniny, odkiaľ sa ľudia vydávajú na cestu k svojej Ithake, k svojmu duševnému domovu.
C.G.Jung, ktorý za dynamický princíp fantázie pokladal hravosť, zaviedol pojem fantasma, ktorý je v porovnaní s bežnou imaginatívnou činnosťou niečím špecifickým /pôvodné grécke slovo „fantasma“ alebo tiež „fasma“ znamenalo „zjav“ alebo „obraz“/ Imaginatívna činnosť je hra s obrazmi, ktorá v podstate odráža skutočnosť, mnohokrát v deformovanej podobe. Oproti tomu fantasma je komplex vnútorných obrazov, ktorý vonkajšej skutočnosti nezodpovedá, v symbolickej podobe odráža transcendentálny svet archetypov. Podla Junga je fantázia „matkou všetkých možností“, má relatívne autonómnu funkciu a môže čerpať z oblasti kolektívneho nevedomia. Existencia „kolektívneho nevedomia“ a jeho prvkov je však mnohými psychológmi spochybňovaná.
Princípy fantazíjnej činnosti
V procese fantázie sa uplatňujú princípy fantazíjnej činnosti, ktoré sa môžu kombinovať. Možno ich odvodiť z historických produktov fantázie, ako sú napr.