referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Fantázia a jej miesto v živote človeka
Dátum pridania: 27.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinka1984
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 713
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 
Svojráznym fenoménom vystupujúcim medzi predstavami a myslením je fantázia, obrazotvornosť, už tým, že nepracuje len so zmyslovými prvkami, ale aj s jazykom. Nie je však často odlišovaná od predstáv, je obvykle považovaná len za určitý druh predstáv, za ich originálnu kombináciu. W. Stern vystihuje podstatný znak fantázie, ktorý ju odlišuje od predstáv, keď chápe fantáziu ako „oblasť predstáv človeka, ktorá nie je totožná s objektívnym svetom“. Prechod od samotných predstáv k fantázii tvorí denné snívanie, ktoré môže byť rovnako odtrhnuté od reality. Zvláštnu, behavioristicky založenú definíciu fantázie podal E. Klinger, ktorý predstavuje fantáziu ako „všetku mentálnu činnosť, ktorej ideačné produkty nie sú subjektom hodnotené v termínoch ich užitočnosti pre dosahovanie niektorého bezprostredného cieľa“. Je to negatívne a veľmi problematické vymedzenie, ktoré v podstate chápe fantáziu ako druh mentálnej hry. Naopak dôležitú vývojovú funkciu prisudzuje fantázii antropológ A. Gehlen, podla ktorého fantázia kompenzuje chudobnú inštinktívnu vybavenosť človeka v boji s realitou, najskôr vo forme pohybových a neskôr obrazových fantazmatách. Považuje ju za „ďalej nerozložiteľný prafenomén“, vyjadrujúci určitý druh schopností vidieť veci v iných polohách, než aké majú v skutočnosti, obrazne povedané. Fantázia je „vlastným nervom hry“, ktorá je prípravou na život:
„Človek žije v podstate v druhej prírode, ktorú sám pretvoril a podla svojich potrieb premenenom svete.“ Žije vo „vypestovanej prírode“, z ktorej vyberá jej možnosti. Fantázia umožňuje človeku prekračovať reálne dané a ako schopnosť celkového presadzovania je i nosným vnútorným ústrojenstvom spoločnosti, ktorý má dôležitý komunikatívny význam. Vo svojej praforme vyjadruje fantázia biologicky danú tendenciu, nazývanú „viac života“, ktorej jedným príkladom je tvorivá idealizácia života.

Vzťah fantázie a tvorivosti je zložitý. Fantázia je len podstatnou zložkou tvorivosti, ale tvorivosť sa ňou nevyčerpáva. I.M.Rozet porovnávajúc fantáziu a tvorivosť usudzuje, že oboje je v protiklade k napodobňovaniu a kopírovaniu. U niektorých fantazíjnych produktov, ako sú napr. sny, chýba vedomá kontrola týchto produktov, čo nie je typické pre tvorivosť, i keď niektoré objavy boli uskutočnené v sne.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Nakonečný,M.: Základy psychológie, Nakonečný,M.: Základy psychológie osobnosti
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.