Sú to: 1.- vzťah medzi vnímajúcim a vnímaným
-ide tu o tendenciu vnímať tie vlastnosti, ktoré sú pre vzťah (priateľ u priateľa vníma jeho spoľahlivosť, oddanosť, učiteľ u žiaka ako sa učí, plní školské povinnosti)
2.-všeobecná zameranosť osobnosti
-človek, ktorý je optimista má tendenciu vní mať u ostatných iba kladné vlastnosti, keďže pesimista vníma záporné vlastnosti
3.- projekcia
-niektorí ľudia majú tendenciu vnímať pripisovať iným ľuďom vlastnosti hlavne negatívne ( ak je niekto lakomý, túto vlastnosť pripisuje aj ostatným)
4.- súkromná teória osobnosti
-niektorí ľudia majú vlastnú teóriu osobnosti, pri ktorej sú presvedčení, že ak má človek vlastnosť A, musí mať aj vlastnosť B (ak má niekto vysoké čelo- má aj vysoké IQ)
5.- poradie informácií
-pri vnímaní iných ľudí je dôležité poradie informácií.
-Pokiaľ sú prvé informácie chladné, je tu tendencia, že i ďalšie vnímania budú kladné
6.- haló efekt
-niektorí ľudia majú tendenciu vnímať iných ľudí na základe všeobecnej mimiky, ktoré nemusí byť pravdivé
-vnímanie jednej črty nám bráni vnímať ďalšie črty (pre pekný vzhľad si nevšímame negatívne povahové vlastnosti
7.- popularita- nepopularita vnímaného
-pokiaľ ide o populárnu- spoločensky uznávanú osobnosť, tak máme tendenciu vnímať ju kladne
8.- figúra a pozadie
-človeka vnímame na základe skupiny, ku ktorej patr
9.- psychický stav vnímajúceho
-choroba, únava
10.- vek vnímajúceho
-žiarlivosť u mladších

VLASTNOSTI VNÍMANIA
1/ Výberovosť vnímania
-závisí od záujmov, potrieb a vlastností človeka
2/ Centrácia vnímania
-znamená, že podnet odtrhneme od pozadia a sústreďujeme sa naň vlastným vnímaním
3/ Apercepcia vnímania
-zapájanie vnímania do minulej skutočnosti
4/ Pregnantnosť vnímania
-dopĺňa chýbajúce časti
5/ Stálosť vnímania
-znamená, že podnet vnímame ten istý, aj keď ho vnímame v inej polohe alebo z inej vzdialenosti
6/ Transpozícia
-vnímame tak, ako ten istý, aj keď je pretransformovaný
7/ Aktívnosť vnímania
-je základom vnímania

DRUHY VNÍMANIA
1/ Vnímanie tvaru
-formy- či je niečo okrúhle, úzke
-veľkosti- malé, veľké, krátke...
-vnímame zrakom a hmato
2/ Vnímanie hĺbky a vzdialenosti
-vnímame pomocou šošovky a umožňuje nám to aj sluch
3/ Vnímanie pohybu
-vnímame ho zrakom a sluchom
4/ Vnímanie času
-nemáme osobitné analyzátory, ale sa uskutočňujú na základe zmien, ktoré nastávajú okolo nás
5/ Sociálne vnímanie
-je to vnímanie iných ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu a do rôznych situácií

POCIŤOVANIE
Psychológické procesy poznáme -poznávacie
-citové
-vôľové

Poznávacie
–umožňujú poznanie vonkajšej skutočnosti
Poznanie
-je proces, ktorý začína presným, zmyslovým, bezprostredným poznaním a vyúsťuje do rozumového, sprostredkovaného a nepresného poznania pomocou myslenia
-človek informácie o vonkajšom svete získavana základe zmyslových orgánou (analyzátorou) a tak isto aj informáciami o svojom vnútornom stave (človek spoznáva chuť a vôňe, farby látok a kvetou, zvuky ,bolesti). Činnosť anayzátorou nazývame pociťovanie, ktorého výsledkom je pocit.
Pocit
-je odrazom jednotlivých vlastností predmetou a javou, teda ktoré bezprostredne pôsobia na naše analyzátory
-je základom poznávania a na ich základe vznikajú zložitejšie poznacie Procesy- predstava, pamäť, myseľ
Vznik pocitu
-predmet pôsobí na naše analyzátory, v analyzátore vyvoláva podráždenie v nervových bunkách, vzruch je vedený nervami do príslušneho mozgového centra a tam vyvoláva psychický odraz -pocit
Podnetové prhy
- človek nepociťuje všetky podňety, ktorém pôsobiana receptory
- ak má vzniknúťpocit musí mať pociturčitú silu –intenzitu
Dolný (pocitový) prah
- podnet s najmenšou intenzitou
- podnety s menšou intenzitou ako je dolný prah sú podprahové podnety
Horný (pocitový) prah
- s najvyššou intenzitou
- ešte s väčšou intenzitou, ktoré vyvolávajú bolesť sú nadprahové podnety
Rozdielový(pocitový) prah
- umožňuje rozoznať malý rozdiel
Zmyslová citlivosť
- u niektorých ľudí aj veľmi slabé podnety vyvolávajú pocit, kým u iných iba značné intenzíva podnetou.