Pociťovanie a vnímanie

Vnímanie
Vnímanie je poznávací proces. Človek pri pozorovaní vonkajšieho sveta neorientuje iba na základní izolovaní čin jednotlivých analyzátorov. Keď po tme narazíme na nejaký predmet v snahe spoznať na prekážku, ju začneme analyzovať (hmat, zrak, chuť, čuch). Súčin viacerých analyzátorov nazývame vnímaním. Výsledkom vnímania je vnem- odraz vonkajšieho......vo vedomí človeka ako ...chuti: vnem jablka môže vzniknúť iba na základe zraku, čuchu a chuti. Vznik vnemu- podnet pôsobí na naše zmyslové analyzátory. Analyzátory si vyberajú iba tie vlastnosti podnetu na odraz ktoré sú uspôsobené to znamená, že podnet rozkladajú na jednotlivé vlastnosti- hovoríme tomu recepčná analýza. Recepčná analýza je dopĺňaná mozgovou analýzou, ktorá nám umožňuje vnímať detaily. Potom nastáva mozgová syntéza čím vzniká odraz, teda vnem.

SOCIÁLNE VNíMANIE ( medziosobné )
Je vnímanie iných ľudí a sociálnej situácii, do ktorých sa dostávame s inými ľuďmi. Pri medziosobnostnom a sociálnom vnímaní sa objavujú také faktory, s ktorými sa môžeme stretnúť aj pri inom vnímaní.

Sú to: 1.- vzťah medzi vnímajúcim a vnímaným
-ide tu o tendenciu vnímať tie vlastnosti, ktoré sú pre vzťah (priateľ u priateľa vníma jeho spoľahlivosť, oddanosť, učiteľ u žiaka ako sa učí, plní školské povinnosti)
2.-všeobecná zameranosť osobnosti
-človek, ktorý je optimista má tendenciu vní mať u ostatných iba kladné vlastnosti, keďže pesimista vníma záporné vlastnosti
3.- projekcia
-niektorí ľudia majú tendenciu vnímať pripisovať iným ľuďom vlastnosti hlavne negatívne ( ak je niekto lakomý, túto vlastnosť pripisuje aj ostatným)
4.- súkromná teória osobnosti
-niektorí ľudia majú vlastnú teóriu osobnosti, pri ktorej sú presvedčení, že ak má človek vlastnosť A, musí mať aj vlastnosť B (ak má niekto vysoké čelo- má aj vysoké IQ)
5.- poradie informácií
-pri vnímaní iných ľudí je dôležité poradie informácií.
-Pokiaľ sú prvé informácie chladné, je tu tendencia, že i ďalšie vnímania budú kladné
6.- haló efekt
-niektorí ľudia majú tendenciu vnímať iných ľudí na základe všeobecnej mimiky, ktoré nemusí byť pravdivé
-vnímanie jednej črty nám bráni vnímať ďalšie črty (pre pekný vzhľad si nevšímame negatívne povahové vlastnosti
7.- popularita- nepopularita vnímaného
-pokiaľ ide o populárnu- spoločensky uznávanú osobnosť, tak máme tendenciu vnímať ju kladne
8.- figúra a pozadie
-človeka vnímame na základe skupiny, ku ktorej patr
9.- psychický stav vnímajúceho
-choroba, únava
10.- vek vnímajúceho
-žiarlivosť u mladších

VLASTNOSTI VNÍMANIA
1/ Výberovosť vnímania
-závisí od záujmov, potrieb a vlastností človeka
2/ Centrácia vnímania
-znamená, že podnet odtrhneme od pozadia a sústreďujeme sa naň vlastným vnímaním
3/ Apercepcia vnímania
-zapájanie vnímania do minulej skutočnosti
4/ Pregnantnosť vnímania
-dopĺňa chýbajúce časti
5/ Stálosť vnímania
-znamená, že podnet vnímame ten istý, aj keď ho vnímame v inej polohe alebo z inej vzdialenosti
6/ Transpozícia
-vnímame tak, ako ten istý, aj keď je pretransformovaný
7/ Aktívnosť vnímania
-je základom vnímania

DRUHY VNÍMANIA
1/ Vnímanie tvaru
-formy- či je niečo okrúhle, úzke
-veľkosti- malé, veľké, krátke...
-vnímame zrakom a hmato
2/ Vnímanie hĺbky a vzdialenosti
-vnímame pomocou šošovky a umožňuje nám to aj sluch
3/ Vnímanie pohybu
-vnímame ho zrakom a sluchom
4/ Vnímanie času
-nemáme osobitné analyzátory, ale sa uskutočňujú na základe zmien, ktoré nastávajú okolo nás
5/ Sociálne vnímanie
-je to vnímanie iných ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu a do rôznych situácií

POCIŤOVANIE
Psychológické procesy poznáme -poznávacie
-citové
-vôľové

Poznávacie
–umožňujú poznanie vonkajšej skutočnosti
Poznanie
-je proces, ktorý začína presným, zmyslovým, bezprostredným poznaním a vyúsťuje do rozumového, sprostredkovaného a nepresného poznania pomocou myslenia
-človek informácie o vonkajšom svete získavana základe zmyslových orgánou (analyzátorou) a tak isto aj informáciami o svojom vnútornom stave (človek spoznáva chuť a vôňe, farby látok a kvetou, zvuky ,bolesti). Činnosť anayzátorou nazývame pociťovanie, ktorého výsledkom je pocit.
Pocit
-je odrazom jednotlivých vlastností predmetou a javou, teda ktoré bezprostredne pôsobia na naše analyzátory
-je základom poznávania a na ich základe vznikajú zložitejšie poznacie Procesy- predstava, pamäť, myseľ
Vznik pocitu
-predmet pôsobí na naše analyzátory, v analyzátore vyvoláva podráždenie v nervových bunkách, vzruch je vedený nervami do príslušneho mozgového centra a tam vyvoláva psychický odraz -pocit
Podnetové prhy
- človek nepociťuje všetky podňety, ktorém pôsobiana receptory
- ak má vzniknúťpocit musí mať pociturčitú silu –intenzitu
Dolný (pocitový) prah
- podnet s najmenšou intenzitou
- podnety s menšou intenzitou ako je dolný prah sú podprahové podnety
Horný (pocitový) prah
- s najvyššou intenzitou
- ešte s väčšou intenzitou, ktoré vyvolávajú bolesť sú nadprahové podnety
Rozdielový(pocitový) prah
- umožňuje rozoznať malý rozdiel
Zmyslová citlivosť
- u niektorých ľudí aj veľmi slabé podnety vyvolávajú pocit, kým u iných iba značné intenzíva podnetou.

Tak isto niektorý ľudia rozlišujú pri podnetoch toho istého duchu, aj veľmi málo odlišné podnety, kým iný až podnety veĽmi odlišné
- schopnosť ľudí pociťovať s čo najmenším pocitovým prahom sa nazýva– zmyslová citlivosť
Zmyslová adaptácia
- rozvýja sa v prebehu zmyslovej činnosti
- rozdiel v zmyslových činnosťiach nepozorujeme iba medzi jednotlivými ľudmi, môže byť u toho istého človeka (v priebehu krátkeho času)pri zmene podnetou, alebo k zneme dochádza pri dlhšom pôsobení toho istého podnetu.

DRUHY POCITOV
-analyzátory človeka sa delia na: -vonkajšie
-vnútorné

ZRAK
- analyzátorom zrakového pociťovania je oko
- pocitom je farba,ktoré delíme na: -chromatické (červená, žltá, modrá,...)
-achromatické (biela, čierná a odtiene sivej farby)


-čapiky -umožújú rozoznávať pestré farby v dennom svetle
-sietnica
Oko -tyčinky –zozonáva čiernu farbu za šera

-šošovka – videnie do diaľky

Poruchy zraku
a, slepota – môže byť úplna a čiastočná
b, jarosleposť – úplná, čiastočná
c, šeroslepota – vlčia tma
d, krátkozrakosť
e, ďalekozrakosť
SLUCH
- analyzátorom sluchového pociťovania je ucho
- pocitom je sluch
- človek dokáže rozlíšiť okolo 300 000 zvukou
- tóny – pravidelné chvenie telies
- hmoty – nepravidelné chvenie telies, škripot, buchot
Poruch sluchu
a, hluchuta - úplná
b, nedoslýchavosť
ČUCH
- analyzátorom čuchového pociťovania sú čuchové bunky v sliznici nosa
- pocitom sú pachy – vône
-zápachy
Poruchy čuchu
a, znížená citlivosť pri nádche
CHUŤ
- analyzátorom chuťového pociťovania sú chuťové poháriky, ktoré uložené na jazyku
- výsledným pocitom je chuť –sladká, kyslá, slaná, horká
TLAK
- analyzátorom pociťovania tlaku sú nervové zakončenia v koži
- pocitom je tlak,dotyk, ktorý môže byť:
a, ostrý, tupý
b, tvrdý, mäkký
c, suchý, mokrý(vlchký)
- na pociťovanie tepla a chladu máme tzv.temperatúvne body, ktoré sú rozmiestnené po celom tele. Najchladnejšou častou ľudského tela je nos, ktorý má 13 bodou na pociťovanie chladu a len 1 bod na pociťovanie tepla na 1 cm kub.
- Pocitom je bolesť z chladu, chlad, teplo, páľava
BOLESŤ
-vyvoláva nadprahové podnety
- každý človek má rôznu mieru znášanlivasti bolesti
-bolesť môže byť:
a, bodavá
b, tupá
c, pálčivá
d, nárazová
POHYB
- analyzátorom pohybu sú nervové zakončenia, ktoré sa nachádzajú vo svaloch, šľahách
- analyzátorom pociťovania polohy a rovnováhy je tzv. labirint, ktorý sa nachádza vo vnútornom uchu
- vnútorné pocity nás informujú o stave a činosti vnútorných orgánou. Nazývame ich orgánové pocity.