Možno práve židovský pôvod, zážitok z nástupu nacistického režimu k moci, následná emigrácia do USA a odhalenie a uvedomenie si podstaty industriálnej spoločnosti v ňom natoľko zakorenili humanistické myslenie.
Humanizmus E. Fromma je aktuálny v stredoeurópskom regióne práve dnes, keď spoločnosť prechádza na trhový model. Stále viac si nás podmaňuje trhové hospodárstvo (navyše ešte stále deformované vplyvom dlhého obdobia vlády komunizmu), reklama a orientácia na maximalizáciu všetkého, čo možno skonzumovať. Výsledkom je vnútorná posadnutosť po peniazoch, túžba mať, vlastniť, konzumovať pre samotnú konzumáciu. S pádom socialistického režimu vyhasol (aj keď v podstate fiktívny) ideál solidarity a rovnosti. Neoficiálnym verejným aj súkromným náboženstvom sa stáva egoizmus a hrozí, že človek stratí sám seba a svoje potreby nebude odvodzovať od svojho „ja“, ale od túžby mať sa dobre. Objavuje sa fenomén odcudzenia sebe samému, človek je modloslužobníkom, uctievačom vecí a sám sa jednou z nich stáva. Cíti sa malý a bezmocný v porovnaní s obrovskými priemyselnými produktmi, ktoré ho obklopujú a radšej sa im podrobuje, namiesto toho, aby sa ich snažil ovládnuť. Podobne ako Fromm popisuje odcudzenie moderného človeka v práci pod vplyvom modernej výroby a straty tradičných hodnôt predstaviteľ krajne kritickej vetvy teórie konfliktu Charles Wright Mills. Odcudzenie považuje za príčinu vrhania sa do voľnočasových aktivít. Priemysel zábavy však podľa neho neposkytuje žiadne hlbšie hodnoty a výsledkom je len posilnenie odcudzenia a jeho prenos do ostatných sfér života. Človek podľa Fromma už nie je to, čo je, ale to, čo má a pretože nemôže mať všetko, nemôže byť ani úplne šťastný. Moderný industriálny človek si pretvoril hamletovské „Byť, či nebyť?“ na otázku „Mať, alebo byť?“ a navyše k tomu pridáva jednoznačnú odpoveď. Mať! A práve preto sa tak nástojčivo ozýva Frommovo volanie po humanizme.
Humanizmus v osvieteneckej tradícii znamená vieru v človeka. Je to filozoficko-etická koncepcia, ktorá kladie dôraz na ľudskosť ako komplexnú pozitívnu hodnotu jednotlivca i ľudských spoločenstiev. Vychádza predovšetkým z uznania dôstojnosti človeka a vyžaduje, aby bola v medziľudských vzťahoch a konaní rešpektovaná a rozvíjaná. Podčiarkuje vlastnú zodpovednosť a úsilie a kladie dôraz na mier a toleranciu. Humanisticky orientovaný človek sa vyznačuje predovšetkým orientáciou k dobru a schopnosťou sebazdokonaľovania sa k optimálnemu stavu ľudskosti. Fromm sa v podstate pridŕža takéhoto chápania, avšak pri rozvíjaní svojho humanistického stanoviska sa navyše opiera aj o východné filozofie, predovšetkým o budhizmus a zen-budhizmus.