Patria medzi ne:

- kritickí a proti škole naladení rodičia, nevďační žiaci
- konflikty v učiteľskom zbore
- nedostatočné spoločenské uznanie v kontraste so stúpajúcimi spoločenskými požiadavkami kladenými na školu, v ktorých nakoniec škola nemôže byť sama o sebe úspešná (boj proti drogám, ochrana životného prostredia atď.)
- nenaplnenie ideálov učiteľa (nedarí sa mu motivovať všetkých žiakov tak ako on chce, kolegovia nie sú vždy podporou, atď.)
- Prehnaná zodpovednosť
- Nedostatočná psychohygiena. Učiteľské povolanie je po psychickej stránke veľmi vyčerpávajúce pretože vyžaduje stálu komunikáciu, silnú citovú angažovanosť. Preto je psychohygiena (aktívny odpočinok, šport, turistika, venovanie sa koníčkom atď.) veľmi dôležitá.

Existujú aj určité osobnostné dispozície podporujúce vznik tohto syndrómu. Najväčšmi sú ohrození ľudia so slabým sebapoznaním, s nízkym sebavedomím, s malou toleranciou záťaže a nedostatočnou sebadôverou. Ohrození sú aj ľudia, ktorí nevedia odpočívať, nemajú ujasnené svoje životné hodnoty a perspektívy, nie sú schopní spolucítiť a primerane komunikovať s druhými.


3 PREJAVY VYHORENIA

Syndróm vyhorenia komplexne postihuje všetky roviny učiteľovej osobnosti. Prejavuje sa v kognitívnej, emocionálnej, telesnej a sociálnej oblasti.
Sú to predovšetkým tieto prejavy:
- Učiteľ má negatívny obraz o svojich schopnostiach
- má negatívny postoj k žiakom, rodičom a ku všetkým ktorí od neho niečo vyžadujú
- stráca záujem o odborné témy, ktoré ho predtým zaujímali
- uniká do fantázie a ku koníčkom
- ťažko sa koncentruje a sústreďuje pozornosť
- pociťuje skľúčenosť, smútok, depresie
- má pocity bezmocnosti a bezvýznamnosti
- objavuje sa u neho sebaľútosť
- býva podráždený a nervózny
- má pocit nedostatku uznania
- rýchlo sa unaví
- má zvýšenú náchylnosť k chorobám
- má časté bolesti hlavy a zvýšený krvný tlak
- má poruchy spánku
- nedostatočne sa pripravuje na vyučovanie a klesá jeho výchovná angažovanosť
- stráca snahu pomáhať problémovým žiakom
- obmedzuje kontakt so žiakmi, rodičmi aj kolegami
- dostáva sa do konfliktov v súkromnom živote


4 FÁZY PROCESU PSYCHICKÉHO VYHORENIA

Podľa CH. Maslacha:
1. Idealistické nadšenie a preťažovanie
2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie
3. Dehumanizácia (napádanie) druhých ľudí ako obrana pred vyhorením
4. Terminálne štádium: stavanie sa proti všetkým a všetkému, objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej pestrosti

Podľa A. Leangla:
1. Fáza – nadšenie:
- život je zmysluplný
- zmysluplná činnosť je prostriedkom na dosiahnutie cieľa
2. Fáza – z prostriedku sa stáva cieľ:
- pracuje preto, lebo mu to „niečo prináša“, aj keď ho to vzďaľuje od prvotného cieľa
- nie je tým, kým podľa pôvodného rozhodnutia mal byť
- základná motivácia je neuspokojená
- namiesto zmysluplných cieľov nastupujú tzv.