“zdanlivé ciele“
3. Fáza – „život v popole“
- strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov
- strata úcty k vlastnému životu


5 PREHĽAD PROFESIÍ, V KTORÝCH NAJČASTEJŠIE PRICHÁDZA
K VYHORENIU

K syndrómu vyhorenia najčastejšie dochádza v týchto profesiách:
- lekári, zdravotné sestry, zdravotný personál
- psychológovia, psychoterapeuti, psychiatri
- sociálny pracovníci
- učitelia
- policajti
- pracovníci v nápravnovýchovných zariadeniach
- novinári
- politici
- športovci
- kňazi, rehoľníci, kazatelia
- poradcovia v organizačných veciach
- vedúci pracovníci všetkých stupňov
- právnici
- pedagógovia pracujúci s duševne postihnutými deťmi
- vedúci leteckej dopravy, piloti
- podnikatelia, manažéri
- vyjednávatelia, úradníci, sociálny kurátory, a i.

Podiel učiteľov postihnutých vysokým stupňom vyhorenia sa pohybuje medzi 15 – 20%. Najviac sú postihnutí učitelia zo škôl s vysokým počtom problémových žiakov. Výskumy tiež ukazujú že syndrómom vyhorenia sú najviac postihnutí učitelia základných škôl, menej učitelia alternatívnych a stredných škôl a oveľa menej vysokoškolský pedagógovia.
6 PREVENCIA VYHORENIA

A. Vnútorné (individuálne) možnosti
- zmysluplnosť života
- vyrovnaný pomer stresorov (zaťažujúce faktory) a salutorov (možnosti riešiť situáciu)
- posilňovanie charakteristík osobnosti umožňujúcich lepšie odolávať stresu a znižovať nebezpečenstvo vyhorenia

B. Vonkajšie možnosti
- sociálna opora
- dobré medziľudské vzťahy
- kladné hodnotenie druhých ľudí
- pracovné podmienky


6.1 Ako predchádzať vyhoreniu
To dobre popísali Hennig & Keller vo svojej publikácii antistresový program učiteľa:
1. Znížte príliš vysoké ideály. Ak ich máte, je to väčšie riziko frustrácie. Akceptujte skutočnosť že človek je tvor s chybami a nedostatkami.
2. Neprepadnite syndrómy pomocníka. Nesnažte sa byť zodpovedný za všetko a za každého. Nesnažte sa všetko brať na seba a každému pomáhať. Nedá sa to zvládnuť a čím viac budete ostatným pomáhať, tým budú bezmocnejší.
3. Naučte sa hovoriť “nie“. Buďte asertívnejší a presadzujte si viac sami seba. Nenechajte sa preťažovať.
4. Stanovte si priority. Nemusíte byť všade a vždy. Neplytvajte svojou energiou a rôzne aktivity. Sústreďte sa na podstatné činnosti. Dobrý plán ušetrí polovičku práce. Vážte si svoj čas a urobte si prestávky na načerpanie energie.
5. Vyjadrujte otvorene svoje pocit, city a prežívanie. Ak sa vás niečo dotkne alebo rozčúli, dajte to najavo. Urobte to tak aby ste sa nedotkli inej osoby ale neduste to v sebe – ničí vás to. Vyslovená bolesť je polovičná bolesť.
6. Hľadajte emocionálnu a vecnú podporu. Nájdite si dôverníka s ktorým môžete otvorene hovoriť o svojich problémoch a ktorý vám priamo povie o vašom správaní. Nebojte sa požiadať o pomoc.
7. Vyvarujte sa negatívneho myslenia – ak sa začnete ľutovať a plakať nad sebou, aký ste chudák tak je to začiatok konca. Radšej sa radujte z toho čo dokážete a vychutnávajte to čo má pre vás hodnotu.
8. V kritických situáciách a konfliktoch zachovajte rozvahu. Ovládajte sa a snažte sa predchádzať problémom. Poučte sa z každého konfliktu. Analyzujte svoje správanie a navrhujte lepšie, efektívnejšie. Je to tvorivá práca na sebe.
9. Doplňujte si energiu. Vaša práca nie je pupkom sveta. Každý je nahraditeľný. Dobre relaxujte.