ÚVOD

Moja seminárna práca je zameraná problematiku syndrómu vyhorenia. V prvej kapitole sa zaoberám názormi autorov na problematiku syndrómu vyhorenia. V druhej kapitole charakterizujem problém syndrómu vyhorenia. Tretia kapitola sa venuje jednotlivým príčinám vyhorenia.
V štvrtej kapitole rozoberám jednotlivé fázy syndrómu vyhorenia. Pre rozšírenie pohľadu na problematiku riešim v piatej kapitole problematiku profesií, ktoré sú najviac ohrozené týmto syndrómom. Šiesta kapitola je zameraná na prevenciu syndrómu vyhorenia a jej podkapitola sa venuje predchádzaniu syndrómu vyhorenia. A v poslednej siedmej kapitole sa venujem reakcii na vyhorenia. 1 VYMEDZENIE POJMU SYNDRÓM VYHORENIA

Podľa Henricha Freudenbergera:
„ Syndróm vyhorenia je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorý sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily).“

Podľa Cary Cherniss:
„Syndróm vyhorenia je výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou (ideou) strácajú svoje nadšenie.“

Podľa Agnes Pines a Elliott Aronson:
„ Je formálne definovaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené dlhodobý zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne náročné. Tieto emocionálne požiadavky sú najčastejšie spôsobené kombináciou dvoch vecí: veľkým očakávaním a chronickými situačnými stresmi.“

Podľa Maslacha a Jackons:
„ Je syndrómom emocionálneho vyčerpania depersonalizácie a zníženého osobného výkonu. Dochádza k nemu tam, kde ľudia pracujú s ľuďmi, t. j. tam, kde sa ľudia venujú potrebám ľudí.“

1.1 CHARAKTERISTIKA SYNDRÓMU VYHORENIA

Syndróm vyhorenia sa je duševný stav, ktorý sa objavuje predovšetkým u pomáhajúcich ľudí – teda hlavne u učiteľov. Práve mnohí učitelia, a sú medzi nimi často kedysi najviac motivovaní a zapálení pre prácu so žiakmi, bývajú po relatívne krátkom čase úplne zničení. Vyhorenie je stav komplexného vyčerpania, únavy duševnej, emocionálnej, fyzickej i sociálnej. Je doprevádzaný stratou ideálov, záujmu o prácu, chuti zdokonaľovať sa a pracovať na sebe.

2 PRÍČINY VYHORENIA

Na vzniku syndrómu vyhorenia sa podieľa mnoho okolností. Niektoré súvisia s povahou práce, iné so zvládaním a riešením problémov a ďalšie sa týkajú individuálnych vlastností človeka.

Patria medzi ne:

- kritickí a proti škole naladení rodičia, nevďační žiaci
- konflikty v učiteľskom zbore
- nedostatočné spoločenské uznanie v kontraste so stúpajúcimi spoločenskými požiadavkami kladenými na školu, v ktorých nakoniec škola nemôže byť sama o sebe úspešná (boj proti drogám, ochrana životného prostredia atď.)
- nenaplnenie ideálov učiteľa (nedarí sa mu motivovať všetkých žiakov tak ako on chce, kolegovia nie sú vždy podporou, atď.)
- Prehnaná zodpovednosť
- Nedostatočná psychohygiena. Učiteľské povolanie je po psychickej stránke veľmi vyčerpávajúce pretože vyžaduje stálu komunikáciu, silnú citovú angažovanosť. Preto je psychohygiena (aktívny odpočinok, šport, turistika, venovanie sa koníčkom atď.) veľmi dôležitá.

Existujú aj určité osobnostné dispozície podporujúce vznik tohto syndrómu. Najväčšmi sú ohrození ľudia so slabým sebapoznaním, s nízkym sebavedomím, s malou toleranciou záťaže a nedostatočnou sebadôverou. Ohrození sú aj ľudia, ktorí nevedia odpočívať, nemajú ujasnené svoje životné hodnoty a perspektívy, nie sú schopní spolucítiť a primerane komunikovať s druhými.

3 PREJAVY VYHORENIA

Syndróm vyhorenia komplexne postihuje všetky roviny učiteľovej osobnosti. Prejavuje sa v kognitívnej, emocionálnej, telesnej a sociálnej oblasti.
Sú to predovšetkým tieto prejavy:
- Učiteľ má negatívny obraz o svojich schopnostiach
- má negatívny postoj k žiakom, rodičom a ku všetkým ktorí od neho niečo vyžadujú
- stráca záujem o odborné témy, ktoré ho predtým zaujímali
- uniká do fantázie a ku koníčkom
- ťažko sa koncentruje a sústreďuje pozornosť
- pociťuje skľúčenosť, smútok, depresie
- má pocity bezmocnosti a bezvýznamnosti
- objavuje sa u neho sebaľútosť
- býva podráždený a nervózny
- má pocit nedostatku uznania
- rýchlo sa unaví
- má zvýšenú náchylnosť k chorobám
- má časté bolesti hlavy a zvýšený krvný tlak
- má poruchy spánku
- nedostatočne sa pripravuje na vyučovanie a klesá jeho výchovná angažovanosť
- stráca snahu pomáhať problémovým žiakom
- obmedzuje kontakt so žiakmi, rodičmi aj kolegami
- dostáva sa do konfliktov v súkromnom živote

4 FÁZY PROCESU PSYCHICKÉHO VYHORENIA

Podľa CH. Maslacha:
1. Idealistické nadšenie a preťažovanie
2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie
3. Dehumanizácia (napádanie) druhých ľudí ako obrana pred vyhorením
4. Terminálne štádium: stavanie sa proti všetkým a všetkému, objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej pestrosti

Podľa A. Leangla:
1. Fáza – nadšenie:
- život je zmysluplný
- zmysluplná činnosť je prostriedkom na dosiahnutie cieľa
2. Fáza – z prostriedku sa stáva cieľ:
- pracuje preto, lebo mu to „niečo prináša“, aj keď ho to vzďaľuje od prvotného cieľa
- nie je tým, kým podľa pôvodného rozhodnutia mal byť
- základná motivácia je neuspokojená
- namiesto zmysluplných cieľov nastupujú tzv.

“zdanlivé ciele“
3. Fáza – „život v popole“
- strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov
- strata úcty k vlastnému životu

5 PREHĽAD PROFESIÍ, V KTORÝCH NAJČASTEJŠIE PRICHÁDZA
K VYHORENIU

K syndrómu vyhorenia najčastejšie dochádza v týchto profesiách:
- lekári, zdravotné sestry, zdravotný personál
- psychológovia, psychoterapeuti, psychiatri
- sociálny pracovníci
- učitelia
- policajti
- pracovníci v nápravnovýchovných zariadeniach
- novinári
- politici
- športovci
- kňazi, rehoľníci, kazatelia
- poradcovia v organizačných veciach
- vedúci pracovníci všetkých stupňov
- právnici
- pedagógovia pracujúci s duševne postihnutými deťmi
- vedúci leteckej dopravy, piloti
- podnikatelia, manažéri
- vyjednávatelia, úradníci, sociálny kurátory, a i.

Podiel učiteľov postihnutých vysokým stupňom vyhorenia sa pohybuje medzi 15 – 20%. Najviac sú postihnutí učitelia zo škôl s vysokým počtom problémových žiakov. Výskumy tiež ukazujú že syndrómom vyhorenia sú najviac postihnutí učitelia základných škôl, menej učitelia alternatívnych a stredných škôl a oveľa menej vysokoškolský pedagógovia.
6 PREVENCIA VYHORENIA

A. Vnútorné (individuálne) možnosti
- zmysluplnosť života
- vyrovnaný pomer stresorov (zaťažujúce faktory) a salutorov (možnosti riešiť situáciu)
- posilňovanie charakteristík osobnosti umožňujúcich lepšie odolávať stresu a znižovať nebezpečenstvo vyhorenia

B. Vonkajšie možnosti
- sociálna opora
- dobré medziľudské vzťahy
- kladné hodnotenie druhých ľudí
- pracovné podmienky

6.1 Ako predchádzať vyhoreniu
To dobre popísali Hennig & Keller vo svojej publikácii antistresový program učiteľa:
1. Znížte príliš vysoké ideály. Ak ich máte, je to väčšie riziko frustrácie. Akceptujte skutočnosť že človek je tvor s chybami a nedostatkami.
2. Neprepadnite syndrómy pomocníka. Nesnažte sa byť zodpovedný za všetko a za každého. Nesnažte sa všetko brať na seba a každému pomáhať. Nedá sa to zvládnuť a čím viac budete ostatným pomáhať, tým budú bezmocnejší.
3. Naučte sa hovoriť “nie“. Buďte asertívnejší a presadzujte si viac sami seba. Nenechajte sa preťažovať.
4. Stanovte si priority. Nemusíte byť všade a vždy. Neplytvajte svojou energiou a rôzne aktivity. Sústreďte sa na podstatné činnosti. Dobrý plán ušetrí polovičku práce. Vážte si svoj čas a urobte si prestávky na načerpanie energie.
5. Vyjadrujte otvorene svoje pocit, city a prežívanie. Ak sa vás niečo dotkne alebo rozčúli, dajte to najavo. Urobte to tak aby ste sa nedotkli inej osoby ale neduste to v sebe – ničí vás to. Vyslovená bolesť je polovičná bolesť.
6. Hľadajte emocionálnu a vecnú podporu. Nájdite si dôverníka s ktorým môžete otvorene hovoriť o svojich problémoch a ktorý vám priamo povie o vašom správaní. Nebojte sa požiadať o pomoc.
7. Vyvarujte sa negatívneho myslenia – ak sa začnete ľutovať a plakať nad sebou, aký ste chudák tak je to začiatok konca. Radšej sa radujte z toho čo dokážete a vychutnávajte to čo má pre vás hodnotu.
8. V kritických situáciách a konfliktoch zachovajte rozvahu. Ovládajte sa a snažte sa predchádzať problémom. Poučte sa z každého konfliktu. Analyzujte svoje správanie a navrhujte lepšie, efektívnejšie. Je to tvorivá práca na sebe.
9. Doplňujte si energiu. Vaša práca nie je pupkom sveta. Každý je nahraditeľný. Dobre relaxujte.

Žite zdravo, zdravo jedzte, športujte, majte dostatok spánku.
10. Buďte tvorivý, otvorený novým skúsenostiam, tešte sa aj z malých vecí. Neustále sa vzdelávajte – dodá vám to sebadôveru. Hľadajte pravý zmysel života.

7 REAKCIE NA VYHORENIE
Reakcie na vyhorenie môžeme zobraziť v 4 fázach:
1. odchod zo zamestnania mimo odbor:
- riziko: z dlhodobého hľadiska bude krok neskôr hodnotený ako osobné zlyhanie a strata
2. zmena zamestnania v rámci odboru:
riziko: len dočasná úľava, nová konfrontácia, chronický pocit beznádeje a zlyhanie
3. útek do vyššej pozície
riziko: „nakazenie“ podriadených a spolupracovníkov
4. nerobiť nič – prestieranie práce
riziko: práca neprináša nič okrem peňazí a istoty
5. vyhľadať pomoc odborníka

ZÁVER

Syndrómom vyhorenia v dnešnej uponáhľanej dobe trpí veľa ľudí, ktorí si to však ani často krát neuvedomujú. Najväčšou tragédiou je, že najčastejšie sa stávajú obeťou tohto syndrómu tí, ktorí chcú najviac pomôcť a pritom si neuvedomujú že aj oni potrebujú relax na to aby mohli plnohodnotne pomáhať. Vďaka tejto seminárnej práce som zistil niečo viac o vyhorení a bude to do budúcnosti pre mňa určite prínosom, hlavne kapitola ako sa brániť proti vyhoreniu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Syndróm vyhorenia (burn-out syndróm)