Iný autori s tým nesúhlasia a preto existujú aj iné teórie. Napr. Pamäťové stopy sa utvárajú v celom nervovom systéme. Iná teória tvrdí, že pamäťová stopa nespočíva v pevnom spojení medzi istými neurónmi, ale v reorganizácii státisícov, či miliónov nervových buniek. Zatiaľ je podstata tejto reorganizácie nejasná.

Fyzikálne teórie sa zvyčajne označujú aj ako teórie neurónových modelov. Proces utvárania a nasledujúca aktivizácia týchto modelov tvorí podľa nich mechanizmus zapamätávania, podržania a vybavovania.
Podľa biochemických teórií sa za nositeľa genetickej pamäti považuje deoxyribonuklenová kyselina (DNK). Proteíny a ribonuklenová kyselina (RNK) sa zase považujú za základ autogenetickej, individuálnej pamäti. Na záver k teóriám pamäti treba poznamenať, že v nervovej sústave vznikajú vplyvom psychickej činnosti aj zmeny všeobecnejšieho rázu, ktoré bezprostredne súvisia so zmenami všeobecných vlastností nervovej sústavy a intelektovej úrovne vôbec.
Druhy pamätí:
Predpokladáme, že je len jeden mechanizmus pamäti. Pretože sú však rôzne spôsoby kódovania a rôzne úrovne spracovania informácií, uvádzajú sa v psychológii viaceré druhy pamäti. Pán J.P.Guilford hovorí až o ôsmich druhoch pamäti. Napr.
*Vizuálna pamäť – prejavuje sa v schopnosti podržať, poznať alebo reprodukovať vizuálne prezentovaný materiál.
*Pamäť pre idey – schopnosť reprodukovať predtým prezentované idey a myšlienky.
*Pamäť pre významy – schopnosť zapamätať si zmysluplné súvislosti medzi prvkami istého materiálu.
*Pamäť pre časové usporiadanie – schopnosť zapamätať si postupnosť, v ktorej sa objavujú udalosti a pod.

Rozdelenie a vymedzenie pamäti podľa charakteru psychickej aktivity prevládajúcej činnosti:
*pohybová pamäť – spočíva v zapamätávaní, podržaní a vybavení rozličných pohybov a ich systémov. Je základom formovania praktických, pracovných, športových návykov, tak isto aj návykov chôdze, písania a pod. Prejavom dobrej pamäti je fyzická šikovnosť, zručnosť.
*emocionálna pamäť – prejavuje sa v zapamätávaní a vybavovaní emócií a citov. V istých situáciách sa môže prejaviť výraznejšie ako ostatné druhy pamäti. Avšak vybavené, druhotné city sa môžu značne odlišovať pokiaľ ide o silu, obsah povahu, od citov prvotných.
*názorná pamäť – je pamäť na predstavy, obrazy prírody a života, ale tiež na zapamätanie zvukov, vôní a chutí. Niekedy sa aj hovorí o pamäti zrakovej, sluchovej, čuchovej, chuťovej ako o obmene názornej pamäti.