Ide vlastne o opakovanie si a kódovanie.
Kódovania tu znamená proces pochopenia slova z hľadiska rozdielnych aspektov (atribútov), alebo koncepčných psychologických dimenzií. Tieto kódovacie informácie môžu prebiehať nielen vedome, ale aj podvedome.
Psychológ Tulving so spolupracovníkmi je autorom modelu, v ktorom je pamäť rozdelená na:
- sématickú – súvisí s udržiavaním informácií, ktoré sú nevyhnutné na používanie jazyka. Informácie sú pritom organizované podľa sématických vlastností a vzťahov. Akýkoľvek pojem (informácia, fakt) ukladaný do tohto systému bude spojený s ostatnými pojmami, ktoré majú rovnaké sématické vlastnosti. To znamená že v sématickej pamäti môžu vzniknúť spojenia zovšeobecňujúce udalosti, ktoré človek nemusel nikdy prežiť.
- epizodickú – umožňuje uskladňovanie a retenciu individuálne získaných informácií a ich časových vzťahov v subjektívne prežívanom čase. Sú to informácie osobnostne podmienené a tvoria súčasť autobiografie človeka. Pre epizodickú pamäť je príznačné to, že uskladnené informácie sú do značnej miery nezávislé. Príkladom fungovania epizodickej pamäti je spomienka na včerajšie stretnutie s bývalým spolužiakom, alebo zapamätanie si obsahu dnešných raňajok a podobne.

Procesy pamäti:
K procesom pamäti zaraďujeme: zapamätávania (vštepovanie), upevňovanie (podržanie, skladovanie), vybavovanie (reprodukcia, aktualizácia, obnovenie), zabúdanie.
Zapamätávanie je proces, v ktorom prebieha upevňovanie nového učiva tým, že sa spája s učivom už predtým nadobudnutým. Počiatočnou formou zapamätávania je potom:
- neúmyselné (mimovoľné) zapamätávanie, to je také pri ktorom si nevytyčujeme cieľ niečo si zapamätať. Človek si neúmyselne zapamätáva mnoho z toho, s čím sa bežne v živote stretáva (predmety, udalosti každodenného života). Výsledky tohto zapamätávania sú prevážne epizodické a náhodné. Nepostačujú na to aby si človek prostredníctvom nich utváral ucelené systémy vedomostí z rozličných oblastí života.
- úmyselné zapamätávanie je zvláštna a zložitá rozumová činnosť. Vyznačuje sa tým, že si pri nej vytyčuje cieľ niečo si zapamätať. Ak je úmyselné zapamätávanie špeciálne organizovaná cieľavedomá práca na čo najefektívnejšie osvojenie si vedomostí, označuje sa ako učenie.

Mechanické a slovno-logické zapamätávanie:
Mechanické zapamätávanie by malo tvoriť len malú časť celkového zapamätávania. Pri ňom sa učebný materiál zapamätáva bez uvedomovania si významových, logických súvislostí medzi jeho časťami. Jedna časť látky sa spája s druhou len preto, že nasleduje po nej v čase.