Sú autori, ktorý vybavovanie rozdeľujú na:
- zámerné – je to aktívna psychická činnosť človeka, pri ktorej zámerne, s vynakladaním úsilia vyvoláva do svojho vedomia prv zapamätaný (uskladnený) učebný materiál, zážitok, motorický úkon a podobne.
- mimovoľné – pri ňom sa vo vedomí človeka údaje objavujú mimovoľne, neúmyselne.
Iný autori pamäťové vybavovanie rozdeľujú na: reprodukciu a znovupoznanie.
Reprodukcia je vlastne aktívna hovorená alebo písaná odpoveď človeka, napr. na nejakú konkrétnu otázku, vybavená z DDP. Rozlišujeme:
- reprodukciu voľnú – pri nej sa spontánne reprodukujú všetky položky z reprezentovanej množiny, ktorú si subjekt pamätá.
- reprodukciu sériovú – pri nej sa v odpovedi vyžaduje reprodukovanie položiek v pôvodnom poradí.
- reprodukciu riadenú – spočíva v tom, že sa formou združených párov predkladajú na zapamätávanie dvojice (páry) položiek (napr. dvojice slabík, číslic, slov a pod) a pri reprodukcii sa vždy sa vždy podáva prvá položka dvojice a sa ako odpoveď druhá položka, ktorá s ňou v pamäťovom vstupe bola združená.
Znovupoznanie: Ak ide o vybavenie si obsahu udalosti, ktorá bola kedysi zdrojom
pamäťovej stopy na základe opakovaného vnímania, hovorí sa o znovupoznaní (rekongícii). Je to vlastne identifikovanie istej položky pri jej druhom podaní, uvedomenie si toho, že s daným podnetom sme sa už stretli. Pri znovupoznaní je učebný materiál v dosahu percepčného aparátu človeka.

Zabúdanie:
Zabúdanie považujeme za súčasť pamäti. Človek nechce zabudnúť to, čo je pre neho dôležité, čo potrebuje vedieť. Zabudnuté je to, o čom už v podstate nič nevieme, hoci sme si to niekedy predtým zapamätali. Neschopnosť práve teraz si na niečo spomenúť – hoci vieme že to vieme – to je momentálna indispozícia.

O zabúdaní hovoríme vtedy, keď určitá informácia môže byť ešte v pamäti, ale niesme si ju schopný vybaviť. Príčinou zabúdania môže byť rivalita „čerstvo uskladnených“ a „starých“ informácií. Tento jav sa pokúša vysvetliť teória interferencie. S interferenciou sa môžeme stretnúť pri pôsobení aktivít, ktoré uskladňovaniu informácie predchádzali, alebo ktoré po uskladňovaní informácie nasledovali. Intenzita pôsobenia interferencie je tým výraznejšia, čím je podobnosť medzi zapamätávanými informáciami väčšia. V tejto súvislosti sa spomína:
- interferencia retroaktívna – charakterizuje sa ako porucha retencie učebnej látky A v dôsledku následného zapamätávania učebnej látky B.
- interferencia proaktívna – prejavuje sa v poruche uchovania učebného materiálu B v dôsledku predchádzajúceho zapamätávania učebnej látky A.
Inou je teória rozpadu pamäťových stôp, engramov. To znamená na základe predpokladu,
podľa ktorého sú informácie v podobe stôp zafixované v mozgových bunkách sa s postupom času zoslabujú, rozpadávajú alebo až vymiznú.