Syndróm vyhorenia

Priebeh procesu vyhorenia
Laengle rozdelil priebeh procesu vyhorenia do troch fáz:
Prvá fáza je skutočnosť, kedy sa človek pre niečo nadchol, má pevne stanovený cieľ, chce ho dosiahnuť. Jeho život je zmysluplný, má prečo žiť. Práca je zmysluplná, pretože práve ona umožňuje dosiahnuť vytúžený cieľ človeka. Človek svoju prácu vykonáva v silnom nasadení, pretože má odôvodnenie prečo je dôležité svoju konkrétnu prácu vykonávať.

V druhej fáze sa z prostriedku stáva cieľ, nejaká úžitková hodnota. Ten, kto najprv pracoval, pretože mal vytýčený cieľ, nejaký ideál, teraz už pracuje preto, že je preň žiadúci sekundárny produkt- napr. peniaze, ktoré za prácu dostáva. Z toho teda vyplýva, že človek už nevykonáva prácu ako zmysel svojho života, ale preto, že mu niečo prináša. Základná motivácia je frustrovaná. namiesto zmysluplných cieľov nastupujú už len zdanlivé ciele. „Nadšenie zhasína, oheň začína.“

V tretej fáze sa toto mení na popol. Autor ju nazýva „životom v popoli.“
Je charakterizovaná:
a) stratou úcty k druhým ľuďom, k hodnote vecí, cieľov. Človek postihnutý týmto syndrómom sa na ľudí pozerá ako na veci- na materiál. Živnú pôdu tu nachádza irónia, cynizmus, sarkazmus, necitlivé správanie, atď.
b) stratou úcty k vlastnému životu. Postihnutý si prestáva vážiť vlastné telo, stráca rešpekt i k vlastnému presvedčeniu, nadšeniu. Správa sa cynicky nielen voči druhým, ale aj voči sebe samému. Pre človeka už nič nemá hodnotu, nič si neváži. Človek prepadá do bezzmyselného života. Leiter a Maslachová naznačili, ako dochádza v priebehu vyhorievania k postupnému vynáraniu troch zložiek procesu syndrómu vyhorenia. Najprv sa objavuje emocionálne vyčerpanie ako odpoveď na mimoriadne požiadavky okolia, kladené na daného človeka. zvýšená miera vyčerpanosti potom vedie automaticky k depersonalizácii. Človek sa snaží odpútať od druhých ľudí, dištancuje sa, sťahuje sa do samoty (dochádza k sociálnej izolácii). Obidva tieto faktory sa potom spoja a ovplyvňujú výkonnosť. Ako tretí faktor sa tak objavuje znížená efektivita práce. Zároveň emocionálna vyčerpanosť znemožňuje dosiahnuť normálny výkon človeka.

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia
Henning- Keller: 3 skupiny príčin
1. Individuálne fyzické príčiny: pasivita, bezmocnosť, prenášanie zodpovednosti na iných (kolegov), strata zmysluplnosti vlastnej práce, ale aj nadmerná snaha o aktivitu a podávanie stále vysokých výkonov.
2.

Negatívne pracovné prostredie: nedostatočné priestory, zlé osvetlenie, vysoká hladina hluku, zlá vnútorná klíma pracoviska.
3. Inštitucionálne príčiny: nedostatok času, narušená vzájomná komunikácia, kooperácia, malá možnosť pracovného postupu, slabá finančná odmena za vlastnú angažovanosť.

Prevencia syndrómu vyhorenia
Zrod a rozvoj syndrómu vyhorenia sú výsledkom pôsobenia určitých negatívnych faktorov na jedinca. skúsenosti zo štúdia týchto negatívnych faktorov ukazujú, že predchádzanie a liečenie je potrebné zamerať na dve oblasti:
1. oblasť individuálna, týka sa jednotlivých ľudí, ktorí sa môžu stať obeťami vyhorenia
2. súbor negatívnych vplyvov prostredia, v ktorom títo potencionálne alebo akútne postihnutí ľudia žijú a pracujú (vplyv okolností, životných a pracovných podmienok. Externé vplyvy v prevencii a zvládaní

Sociálna opora
Sociálne faktory hrajú prvoradú, dôležitú rolu ako v súbore príčin, tak i v súbore terapeutických faktorov vyhorenia. Človek je sociálna bytosť, indivídum, ale nežije na svete sám. Medzi ľuďmi existuje vzájomná viazanosť, ľudia sú odkázaní jeden na druhého.

Sociálna skupina
Je to malá skupina ľudí (asi 12), tvoria sociálny systém- sú tam vzťahy medzi členmi skupiny.

Sociálna sieť
Je to spoločenstvo druhých ľudí určitým spôsobom spolu spätých. Slúži ako významná pomoc v boji so stresom, pri zábrane emocionálneho vyhorenia. Skupina priateľov tu pôsobí ako záchrana v prípade núdze, potreby, ako prevencia vyhorenia. Sociálna sieť a syndróm vyhorenia
Ayala Pinesová, Elliot Aronson: Ukazuje sa, že čím lepšie vzťahy k druhým ľuďom daný človek má, tým má i relatívne nižšiu úroveň psychického vyhorenia. Ľudia, ktorí pripisujú druhým ľuďom pomerne vyššiu hodnotu ako veciam, si viac vážia sociálnu oporu a vytvárajú okolo seba podpornú sociálnu sieť priateľských vzťahov. Čím viac sa človeku dostáva sociálnej opory, tým menej príznakov syndrómu vyhorenia je u neho možné zistiť. Výskum vplyvu sociálnej opory na ľudí blížiacich sa psychickému vyhoreniu

Sociálna opora chráni pred prepadnutím do stavu psychického vyhorenia. Pomáha im lepšie zvládať stres ako v práci, tak aj v občianskom živote.
Základné členenie funkcíí sociálnej opory:
1. Načúvanie (počúvanie): pozorne sledovať, čo druhý hovorí, snažiť sa porozumieť a pochopiť, čo nám chce povedať, zdieľať aj emócie.
2. Potreba sociálneho zrkadla= spätná väzba, aby sme vedeli, ako našu činnosť vnímajú iní ľudia; od ľudí, ktorí nás majú radi, kritika je pravdivá.
3.

Uznanie: povzbudzovanie tých ľudí, ktorí veľa očakávajú, potrebujú niekoho, kto by upozorňoval na hodnotu toho, čo vykonali.
4. Povzbudzovanie k odbornému rastu, zdokonaľovaniu, podnety k zreniu osobnosti; potreba vzoru.
5. Súcitenie, empatia: emocionálna podpora od druhého človeka napomáha predchádzaniu syndrómu vyhorenia.
6. Emocionálna vzpruha- potrebujeme okolo seba mravne zrelšie osobnosti, morálne vzory
- potrebujeme ľudí, ktorí by nám nedovolili prepadať do depresií.
7. Preverovanie stavu sveta: viac ľudí viac vie; pri hľadaní informácií sú nám druhí ľudia oporou, pomocou. 8. Deľba práce: ak nemusíme urobiť prácu sami, ale niekto nám pomôže, je to veľká pomoc.
9. Spolupráca: existujú situácie, kedy musíme prácu robiť s niekým druhým. Je dobré, ak si s druhým človekom rozumieme, dôverujeme mu.
10. Prajný sociálny postoja nezištná pomoc
Prajný= prosociálny postoj k druhému človeku, prívetivé duševné naklonenie, pomoc v prípade núdze, susedská výpomoc...

Tieto funkcie sociálnej opory môžu chrániť pred vyhorením, prípadne nás z neho vyviesť.

Čo kladne pôsobí v prevencii syndrómu vyhorenia

dobré vzťahy medzi ľuďmi
kladné hodnotenie druhých ľudí (evalvácia= prejav úcty, rešpektu, vážnosti, kladné hodnotenie práce druhých ľudí
pracovné podmienky (organizácia práce, úprava pracovných podmienok, úprava pracoviska).

Humor
Ukazuje sa, že ľudia, ktorí nemajú zmysel pre humor, prípadne humor stratili, vyhoria podstatne rýchlejšie a úplnejšie, ako tí, ktorí zmysel pre humor majú a podstatne ho v praxi využívajú.
Dekompresia
Ide o radu, ktorá berie ohľad na tlak a stiesnenie v situáciách stresu. Po takomto zážitku stiesnenia a tlaku napr. v práci, sa odporúča uvoľnenie napätia- dekompresia vo chvíli voľna. Osvietený záujem o vlastné zdravie
Treba udržovať seba (podobne ako auto) v pojazdnom stave. Je treba zhromažďovať energiu, aby sme mali čo vydávať vo chvíli, keď to bude potrebné.
Relaxácia
Stav opačného druhu ako napätie. Zažívanie príjemného pocitu uvoľnenia.