Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Bitie ako existencia II.
Dátum pridania: | 25.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | hotentot | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 349 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 15m 0s |
Pomalé čítanie: | 22m 30s |
Masochista však musí sadistovi navyše veriť – a sadista si musí vedieť jeho dôveru získať. Veď podľa samotného Sada spoločenská dohoda spočíva v tom, „že sa každý vzdá jednej časti svojej slobody a svojho majetku, aby si z oboch zabezpečil a udržal tú druhú...“.
Väčšina ľudí z SM komunít začína ako submisívna. A mnoho ľudí v tejto role zostáva natrvalo. V Amerike je trikrát viac masochistov než sadistov. Jedným z dôvodov je, že stať sa submisívnym je ľahšie. V bežnom živote totiž musíme často prijímať pokyny, byť zdvorilí či chovať sa milo aj k tým, kterých neznášame. Ďalším dôvodom je opätovné prežívanie roly, ktorú poznáme z detstva (nechať sa o seba starať, hnevať rodičov, byť potrestaným...). Navyše – sadista musí byť v mnohých ohľadoch skúsenejší, citlivejší a šikovnejší. Nesie totiž zodpovednosť za to, čo sa deje, za bezpečnosť a úspech scénky. Navyše sadisti, ktorí začínali ako masochisti, sú vysoko cenení – vedia, aké to je, zažili oboje. Submisívny jedinec však nemusí byť vyložene pasívny. Môžu provokovať, odporovať, biť sa alebo sa aj brániť. Sú to zväčša exhibicionisti, ktorí milujú zrkadlá a dramatické scénky. Dominantní jedinci zase nemusia byť agresívni. Často sú to nesmelí, zádumčiví a rezervovaní ľudia, ktorí sa iba radi pozerajú. Väčšinou sú to ľudia na bezvýznamných zamestnaneckých postoch. Veľká časť sexuológov sa prikláňa k esencionalistickému ponímaniu sexuálnych variácií, ktoré sa definuje atypickou sexuálnou motiváciou a nepripúšťa plynulý prechod medzi sexuálnou variáciou a normou. Podľa definícií na ňom postavených sa vzrušenie pri sadizme dosahuje predovšetkým dominanciou/totálnou kontrolou objektu. Sadista sa vzrušuje fyzickým a duševným utrpením obeti a pocitom, že obeť je plne v jeho moci. U masochistov sa vzrušenie dosahuje naopak totálnym odovzdaním sa partnerovi a vlastným ponížením či utrpením. Sadomasochizmom sa označuje spoločný výskyt sadizmu aj masochizmu. Naproti tomu chápanie sadomasochizmu autorov Weinberga, Wiliamsa a Mosera vystihuje správanie jedincov v rámci SM komunít a nevytrháva ho zo súvislostí so sociálnym prostredím. Taká definícia je nesmierne dôležitá pre jedincov so sexuálnou variáciou, ktorí si svoji potrebu uvedomujú a hľadajú spôsob, ako ju realizovať spoločensky nezávadným spôsobom – tak, aby neublížili druhým a sami sebe. Fyzická bolesť je síce v sadomasochistických aktivitách mnohokrát zahrnutá, no nemusí byť vyslovene prítomná. Bondage a ponižovanie – dve najčastejšie aktivity nemusia zahŕňať žiadnu fyzickú bolesť. Dôležité je totiž zdanie bolesti.
Zdroje: Bondy, Egon: Božský markíz, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Deleuze, Gilles: Masoch a masochizmus, In: Sacher – Masoch, Leopold von: Venuša v Kožuchu, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2002, Fromm, Erich: Umenie milovať, Obzor, Bratislava, 1966, Heine, Maurice: Život markíza de Sade, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Hrča, Aladár: Bič či nebič, Revue aktuálnej kultúry, č. 2, 2004, Sade, markíz de: Filozofia v budoári, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Sade, markíz de: Francúzi ešte raz do toho!, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Weinberg MS, Wiliams CJ, Moser Ch: The Social Constituents of Sadomasochism, Social Problems 1984