Aj Sade sa zo svojej pozície „sadistu“ proti bolesti obrňuje, keď v svojej Filozofii v budoári bez akejkoľvek falošnej cudnosti priznáva: „Ani najväčšia bolesť druhých nás nezabolí, no aj najmenší záchvev vlastnej slasti hneď pocítime.“ Sexuálny sadizmus sa dnes rozdeľuje na niekoľko podkategórií:
- pseudopedagogický sadizmus je typický svojím dôrazom na poslušnosť a disciplínu. Zhoduje sa preto s BD či B/D, t.j. bondage-discipline – frekventovanou aktivitou v komunitách.
- pri fetišistickom sadizme sa erotická fascinácia týka vyslovene iba rekvizít, ktoré nejako súvisia s násilím.
- ideatórny sadista si iba predstavuje, t.j. má sadistické sexuálne fantázie.
- od pojmu sadizmus sa pritom dôrazne rozlišuje pojem agresívny/predátorský sadizmus. Nositeľ tejto sexuálnej variácie potrebuje sexuálny objekt znehybniť pred stykom, počas neho či namiesto styku ho učiniť nehybným, a to proti vôli tohto objektu. Do tejto skupiny sú napr. radení aj „žiletkári“, ktorí rozrezávajú v tlačeniciach odev ženám žiletkou alebo britvou a saliromani, ktorí fŕkajú šaty anonymných žien alebo ich sochy či obrazy kyselinou alebo lepidlom. Sem sa radí aj väčšina sexuálnych vrahov. No aj človek so sexuálnou variáciou typu agresívny sadizmus môže žiť kvalitný život bez toho, aby niekomu ublížil. Záleží však na tom, či svoju variáciu včas rozpozná a včas vyhľadá pomoc sexuológa. So vzrastajúcou mierou agresivity môže byť táto jeho sexuálna variácia nezvládnuteľná. Lebo ako správne konštatuje E. Bondy: „Najvyššia ľudská požiadavka – sloboda – najcennejší ľudský postulát – sloboda – najhlbšie tajomstvo človeka ako súčasti Sveta – sloboda: môže byť a aj je otvorenou priepasťou dehumanizácie, zničenia, sebazničenia...“
V rámci sexuálneho chovania pozorovaného v SM kluboch sa často vyskytuje manipulácia s genitáliami. Avšak súlož ako taká sa v rámci sledovaného chovania objavuje len zriedka. Účastníci ju totiž považujú za príliš intímnu. Za všetko vraví snáď aj Sadov „strach“, skepsa k ušľachtilým ľudským citom, k citom druhých: „.. zo všetkých ľudských náruživostí je láska tá najnebezpečnejšia, a preto sa pred ňou treba čo najstarostlivejšie zabezpečiť.“
Sexuálne variácie sú podľa doterajších zistení celoživotným a z hľadiska dispozícií pravdepodobne vrodeným sklonom, ktorý nijak nesúvisí s morálnymi či charakterovými vlastnosťami človeka. Časť autorov v súčasnosti sadomasochizmus, sadizmus a masochizmus za sexuálnu variáciu vôbec ani nepovažuje, pričom je vnímanie týchto sexuálnych variácií ako psychických nemocí odborníkmi spochybňované či priamo explicitne odmietané. Ľudia so sexuálnymi variáciami však môžu častejšie trpieť psychickými poruchami, keďže sa musia vyrovnávať s komplikáciami, ktoré im tieto sexuálne variácie v živote spôsobujú.