referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Pondelok, 30. novembra 2020
Bitie ako existencia II.
Dátum pridania: 25.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hotentot
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 349
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 15m 0s
Pomalé čítanie: 22m 30s
 
(stručný náčrt psychológie markíza de Sade,
sadizmu a agresie v SM komunite)

„Sade je surrealistom v sadizme.“
André Breton, Manifest surrealizmu, 1924

Termín sadizmus sa prvýkrát objavuje v r. 1834 v 8. Nodierovom opravenom a rozšírenom vydaní Boistovho „všeobecného slovníka“ ako výraz označujúci „hroznú pohlavnú aberáciu a systém monštruóznych, protispoločenských a neprirodzených foriem smilstva“. Slovník ako pôvod tohto termínu uvádza vlastné meno markíza de Sade a vnútorný súvis s jeho životom a literárnym dielom. Roku 1891 nemecký psychiater Krafft – Ebing v 6. vydaní svojho diela „Psychopathia sexualis“ zaraďuje sadizmus do lekárskej terminológie vedľa výrazu masochizmus. Neskôr sa tieto dva termíny spájajú v diele Sigmunda Freuda ako označenie sexuálnej aberácie sadomasochizmus. V roku 1967 Gilles Deleuze toto jednotné označenie v rovine lexikálnej i psychiatrickej opätovne rozdeľuje a uvádza oba pojmy ako dva samostatné termíny rozdielneho významu. Mnohí Sadovi ctitelia a bádatelia – ako napr. autor jeho životopisu Maurice Heine – navrhovali namiesto pojmu sadizmus používať výraz algolagnia ako označenie erotického vzrušenia spojeného s bolesťou, resp. s mučením, ktoré toto vzrušenie vyvoláva alebo prispieva k jeho ukojeniu.
Sexuálnej odchýlky ako sadomasochizmus sa v dnešnej dobe zvyknú čoraz častejšie označovať miernejším pojmom „sexuálna variácia“, ktorého sa budeme pridŕžať aj my. Nesmieme totiž zabúdať, že sexuálne správanie závisí tiež od kultúrno-spoločenského prostredia. Veď chovanie, ktoré je pre členov určitej sociálnej skupiny v danej dobe považované za bežné či prinajmenšom tolerované, môže byť v inej societe naopak odsudzované, prenasledované či dokonca trestné (napr. „normálne“ sexuálne správanie v Japonsku by bolo v našich zemepisných šírkach považované práve za sadomasochistické).
Poslednú definíciu sexuálnej variácie sadomasochizmu, ktorý zahŕňa pojmy sadizmus, masochizmus i sadomasochizmus, založili jej autori Weinberg, Wiliams a Moser na sledovaní rozličných heterosexuálnych a homosexuálnych SM komunít v USA. Sadizmus ako sexuálnu aktivitu s dobrovoľne sa na nej podieľajúcimi partnermi pritom striktne odlišujú od násilného a sexuálne násilného správania rovnako ako považujú za nezmysel označovať napr. partnerku zotrvávajúcu vo vzťahu s alkoholikom za masochistku. V definícii podľa Weinberga, Wiliamsa a Mosera je sadomasochizmus charakterizovaný piatimi súčasne sa vyskytujúcimi prejavmi správania:
1.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Bondy, Egon: Božský markíz, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Deleuze, Gilles: Masoch a masochizmus, In: Sacher – Masoch, Leopold von: Venuša v Kožuchu, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2002, Fromm, Erich: Umenie milovať, Obzor, Bratislava, 1966, Heine, Maurice: Život markíza de Sade, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Hrča, Aladár: Bič či nebič, Revue aktuálnej kultúry, č. 2, 2004, Sade, markíz de: Filozofia v budoári, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Sade, markíz de: Francúzi ešte raz do toho!, In: Sade, markíz de: Filozofia v budoári, vybral a preložil Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 1996, Weinberg MS, Wiliams CJ, Moser Ch: The Social Constituents of Sadomasochism, Social Problems 1984
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.