ÚVOD
V devätnástom storočí spočíval najväčší mravný, spoločenský a ekonomický problém v ničím neospravedlniteľnej biede robotníckej triedy a v koloniálnom vykorisťovaní. V súčasnosti má ešte vážnejšiu podobu než v devätnástom storočí. Súvisí s ničím neospravedlniteľnou, všeobecne rozšírenou neúctou k ľudskému životu.
Tento problém nadobudol zreteľné kontúry už v prvej polovici dvadsiateho storočia. Avšak mimoriadne sa vyhrotil najmä odvtedy, čo v celom svete prebieha kampaň, ktorá ma za cieľ nielen stále častejšou sterilizáciou vysušiť prameň života, ale aj uzákoniť interrupciu a neskôr nepochybne aj eutanáziu. Skúsenosť však ukazuje, že spomínaný prístup problémy ešte väčšmi násobí a komplikuje, než aby ich riešil. 1.Čo je bioetika

Ľudský život je dnes konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá popiera rešpektovanie ľudskej osoby, preto prirodzene vznikla potreba vedy, ktorá by systematizovala poznatky a pomáhala ľuďom orientovať sa v oblasti ochrany tohto vzácneho daru. Čo sa skrýva za jej názvom bioetika? Čo je obsahom tejto vedy? Existuje veľa definícií. Tak napríklad poľský kriminológ profesor Holyst píše:
„Nové problémy vznikajú najmä pri explantácii orgánu z tela osoby uznanej za mŕtvu a pri umelom predlžovaní i udržiavaní života. V súvislosti s tým vznikla nová vedecká disciplína bioetika. Okrem už uvedených problémov ide o odbor zaoberajúci sa genetickými zásahmi, eutanáziou, metódami terapie osôb psychicky chorých, samovraždou, a pokusmi s ľuďmi atď.“

Stručnejšiu definíciu založenú na obsahových zložkách sa pokúša podať autor hesla „Bioetika“ v Katolíckej encyklopédii. Podľa neho je bioetika „normatívna veda o mravnej problematike vyplývajúcej zo štruktúr spätých s rozvojom biologicko-lekárskych vied.“
Podobne je bioetika chápaná aj v americkej encyklopédii Encyklopedia of Bioethics.
Definíciu, ktorá sa najviac približuje skutočnému obsahu bioetiky, podáva T. Ślipko v diele Hranice života:
„Bioetika predstavuje tú časť špeciálnej filozofickej etiky, ktorá má určovať morálne dôležité hodnotenia a normy v oblasti ľudských činov (aktov), súvisiacich so vstupom človeka do hraničných situácií, týkajúcich sa počiatku života, jeho trvania a smrti.“
Bioetika teda zahrňuje súhrn problémov o konaní človeka v hraničných situáciách začiatku života (biogenéza), jeho trvania (bioterapia) a nakoniec smrti (tanatológia). V rámci tohto súhrnu sa vyskytuje množstvo jednotlivých problémov.
Základnými sú génové inžinierstvo a eugenika, morálna stránka hraničných problémov lekárskej terapie, vzťahy človeka k utrpeniu, ktorých krajným skúšobným kameňom je eutanázia, špecifická forma obety života ako dobrovoľného usmrtenia, morálna prístupnosť trestu smrti, ako aj etika životného prostredia a mnohé iné. 2.Vznik bioetiky a jej rozvoj

Termín bioetika použil po prvýkrát biológ van Rensselaer Potter v roku 1971, ktorý zároveň určil jej poslanie: využitím poznatkov biologických vied slúžiť k zlepšeniu kvality života. Bioetika ako samostatná vedná disciplína vznikla v Spojených štátoch amerických a preto tam dnes sídlia najväčšie biologické inštitúcie. 2.1.The

Hastings Center
Pri zrode Hastings Center stáli v roku 1969 psychiater Williard Gayllin a filozof Daniel Callahan. Vtedy však ešte nieslo názov The Institute of Society, Ethics and the Life Sciences. V súčasnosti používané označenie The Hastings Center je odvodené od miesta jej pôsobenia v Hastings-Hudson, v štáte New York Súčasným sídlom The Hastings Center je Garison, v štáte New York. Toto významné výskumné centrum vyvíja početné aktivity nielen v Amerike, ale aj v Európe. Hneď na začiatku deväťdesiatych rokov pohotovo využili zmeny politicko-spoločenskej situácie k šíreniu nimi zastávanej koncepcie bioetiky do strednej a východnej Európy. Už v roku 1990 sa uskutočnilo bioetické sympózium v Dubrovníku a roku 1991 prebehla v Prahe bioetická konferencia, ktorej organizátorom bolo práve The Hastings Center.
Okrem iného táto inštitúcia vydáva aj široko rešpektovaný bioetický časopis The Hastings Center Report. 2

.2.Kennedyho etický inštitút
Kennedyho etický inštitút vznikol v roku 1971 vo Washingtone D.C. pri Georgetown University. Pôvodne sa volal Joseph and Rose Kennedy Institute for the Study of Human Reproduction and Bioethics. Kennedy Institute of Ethics vydal v roku 1978 štvorzväzkovú Encyklopédiu bioetiky, ktorej nové vydanie rozvrhnuté do piatich zväzkov bolo vydané v roku 1995. V roku 1979 vydali pracovníci inštitútu Beauchamp a Childress dielo Principles of Biomedical Ethics, ktoré sa dočkalo štyroch reedícií a dodnes je pokladané za základnú bioetickú publikáciu. Vysokú úroveň má aj ich časopis Kennedy Institute of Ethics Journal, ktorý vychádza raz za štvrťrok. Bezkonkurenčná je študovňa Inštitútu, ktorá je nielenže bohatá na počet exemplárov, ale aj účelne katalogizovaná. 2.3.Národné katolícke bioetické centrum v Bostone
Jednou z prvých bioetických inštitúcií na svete sa stalo Stredisko pápeža Jána XXIII. (Pope John Center), ktoré bolo založené v roku 1972 v St. Luis, v štáte Missouri a neskôr sa presunulo do Braintree v štáte Massachusetts. Od roku 1996 sa volá Národné katolícke bioetické centrum (NCBC) a sídli v areáli Nemocnice sv. Alžbety v Bostone.
Vyvíja mnohé aktivity ako napríklad:
- Bioetické kurzy pre biskupov, ktoré sa každoročne konajú v texaskom Dallase. Kurzy trvajú týždeň a sú určené pre biskupov severnej a strednej Ameriky. Vždy sú venované niektorému z aktuálnych bioetických problémov. Zatiaľ sa uskutočnilo 19 takýchto monotematických kurzov, na ktorých sa obvykle zúčastňuje okolo 150 biskupov. Prednášky lektorov a diskusné príspevky účastníkov bývajú publikované v samostatných zborníkoch, ktoré potom slúžia ako cenný zdroj informácií pre širšiu verejnosť.

- Konzultačná činnosť. NCBC poskytne ročne asi 700 konzultácií bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, alebo zameranie žiadateľa. Záujem o konzultácie a informácie prejavujú najmä lekári, kňazi a rehoľníci, zdravotné sestry aj administratívny zdravotní pracovníci. Centrum však vyvíja aj vlastnú iniciatívu a snaží sa byť v kontakte s ľuďmi, ktorí rozhodujú o príprave a prijímaní zákonov.
- Už viac ako štvrťstoročie vydáva štvorstranový bulletin Etika a medicína (Ethics and Medicine), ktorý vďaka tomu že vychádza každý mesiac, umožňuje rýchle reagovať na najaktuálnejšie dianie v bioetickom svete.

- Okrem toho vydáva aj kvalitný a obsiahly časopis Národný katolícky bioetický štvťročník (National Catholic Bioethics Quarterly-NCBQ), ktorého jednotlivé čísla sú zamerané prevažne monotematicky, pričom každé z nich obsahuje viac ako 100 strán.
- NCBC vydáva aj knihy a informačnú literatúru. Ide o už tradičné monografie pre zdravotníckych pracovníkov a širšiu verejnosť. Z najnovších titulov sú to publikácie venované katolíckej etike zdravotnej starostlivosti (Catholic Health Care Ethics), etickým problémom v krízových životných situáciách (Handbook on Critical Life Issues) a rozhodovaniu pred koncom života (A Catholic Guide to End-of Life Decisions)
Viac informácií o Národnom katolíckom bioetickom centre je možné nájsť na ich stránke www.ncbcenter.org.

2.4. Bioetické centrum Pennsylvánskej univerzity
Medzi najvýznamnejšie bioetické pracoviská sa v poslednom období zaradzuje aj Bioetické centrum Pennsylvánskej univerzity (Center of Bioethics University of Pennsylvania). Prezident tohto centra prof. Artur Caplan bol iniciátorom vydávania Amerického bioetického časopisu (The American Journal of Bioethics), ktorý vychádza štvrťročne od začiatku roku 2001. Má veľmi solídny obsah a vysoká je aj jeho technická úroveň na 70 stranách formátu A4.
Tento časopis má aj vlastnú stránku www.bioethics.net, na ktorej môžeme nájsť vždy čerstvé správy zo sveta bioetiky, alebo si dokonca nájsť prácu v oblasti bioetiky.

2.5. Bioetika v Európe
Začiatkom deväťdesiatych rokov existovalo na celom svete viac ako 100 bioetických inštitúcií. K rýchlemu rozvoju odboru prispelo predovšetkým nahromadenie veľkého počtu nových závažných poznatkov v medicíne a biológii, vstup techniky do medicíny a značný záujem vedeckých pracovníkov i študentov medicíny a biologických vied o etické otázky. 2.5.1.Pápežská akadémia

Pro Vita
Katolícka cirkev reagovala na rozvoj bioetiky zriadením pápežskej akadémie Pro vita (pre život) v roku 1994. Táto akadémia je prospešná najmä svojimi vyhláseniami, ktoré pomáhajú veriacim orientovať sa v neľahkých bioetických problémoch a zaujať správny postoj. Prezidentom Pápežskej akadémie je prof. Vial Correa z Chile a viceprezidentom Elio Sgreccia. V jubilejnom roku 2000 napríklad pápežská akadémia Pro vita vydala 1.9. prehlásenie k používaniu kmeňových embryonálnych buniek pre vedecké a liečebné účely, 31.10. sa vyjadrila k distribúcii tzv. „tabletky po“ a 9.12. publikovala prehlásenie o eutanázii „Rešpekt k dôstojnosti umierajúceho“ .
24.-25. februára 2003 sa uskutočnilo Generálne zhromaždenie Pápežskej akadémie na tému „Etika biomedicínskeho výskumu z kresťanského hľadiska.“

2.5.2.Biskupské konferencie
Pri biskupských konferenciách vznikajú poradné zbory ale aj profesionálne inštitúcie pre bioetiku. Rakúska biskupská konferencia zriadila napr. Inštitút pre lekársku antropológiu a bioetiku (IMABE), ktorý vydáva časopis Imago hominis (viac na www.imabe.org ). Riaditeľom inštitútu je prof. Johannes Bonelli, ktorý je zároveň šéfredaktorom spomínaného časopisu a člen Pápežskej akadémie Pro vita. (Predsedom subkomisie pre bioetiku Slovenskej biskupskej konferencie je predseda SBK a spišský biskup ThDr. František Tondra.)

2.5.3.Fakulta bioetiky
Pri pápežskom učilišti Atheneum Ponticium Regina Apostolorum bola dňa 1.1. 2001 zriadená svetovo prvá samostatná fakulta bioetiky. Ide o konkrétny príspevok katolíckej univerzity k šíreniu kultúry života podľa požiadavky encykliky Evangelium vitae (EV,98). Dekanom fakulty je prof. Gonzalo Miranda. Predsedom vedeckej rady sa stal Elio Sgreccia. Fakulta ponúka študijné programy bakalárske, magisterské aj doktorantské. 2.5.4.Linacre Center
Linacre Center je jediným katolíckym centrom bioetiky vo Veľkej Británii a Írsku. Pomáha katolíkom ale aj ostatným, pochopiť stanovisko cirkvi v bioetických problémoch. Ponúka rôzne publikácie z oblasti bioetiky, verejné prednášky, konferencie a semináre pre kňazov, zdravotné sestry, lekárov, učiteľov a školy.
Ďalej poskytuje poradenstvo pre jednotlivcom, pracovné skupiny a organizácie a možnosť štúdia v knižnici Centra, ktorá obsahuje viac ako šesťtisíc titulov. Organizácia má aj vlastnú stránku www.linacre.org. 2.5.5.Center for Bioethics and Public Policy
Center for Bioethics and Public Policy je nezávislá inštitúcia zameraná na výskum a výmenu nových poznatkov z bioetiky a verejného zdravotníctva. Sídli v Londýne a vydáva nepravidelné periodikum CBPP News. Usporadúva tiež vedecké konferencie, z ktorých jedna sa uskutočnila v Bratislave v roku 1996. 2.5.6.Rada Európy
Pod Radou Európy fungujú tieto inštitúcie:

2.5.6.1 Európska konferencia národných etických výborov
The European Conference of National Ethics Committees (COMETH) je zložená z reprezentantov národných etických výborov štátov, ktoré sú členmi Rady Európy. Cieľom konferencie je dosiahnuť spoluprácu medzi národnými etickými výbormi, pomoc krajinám pri zakladaní týchto etických výborov a dospieť k dialógu o etických problémoch, ktoré rastú na poli biológie, medicíny a verejného zdravia.

Piate stretnutie konferencie sa odohralo 4.-5. septembra 2000 v Štrasburgu a jeho téma bola „Veda, komunikácia a spoločnosť“. Ďalšie sa uskutočnilo na ostrove Cyprus v meste Paphos 11.-13. novembra 2001 na tému „Genetika a spoločnosť; výhody a nebezpečenstvá“. 2.5.6.2. Bioetický riadiaci výbor
Steering Commitee on Bioethics (CDBI) Bol zriadený roku 1989. Študuje etické problémy ľudských práv, rozvoj biomedicínskeho bádania a pripravuje dodatkové protokoly k Dohode o ľudských právach a biomedicíne, týkajúce sa orgánovej transplantácie, medicínskeho výskumu, ochrany ľudského embrya, ľudskej genetiky a klonovania ľudí. Všetky štáty môžu mať svojich zástupcov v tomto výbore. Predstavitelia sú vyberaní z piatich skupín špecialistov v práve, biológii, etike, medicínskej praxi a z osôb kvalifikovaných v biomedicínskych otázkach, ktoré sú schopné posudzovať ich z hľadiska ľudských práv. 2.5.7.Spoločenstvo života
Spoločenstvo života je Slovenská iniciatíva, ktorá vznikla v roku 1995. odvtedy vyvíja rôzne aktivity ako napríklad benefičné koncerty, kurzy alebo tradičnú každoročnú akciu „Chvíľka ticha a sviečka pre nenarodené deti“, ktorá chce upozorniť ľudí v čase, keď navštevujú hroby svojich blízkych, že sú tu nevinné deti, ktoré zomreli a na ktoré si nikto nespomenie. Spoločenstvo života vydáva aj občasník pre kultúru života Áno, ktorého ročníky 2000 a 2001 môžeme nájsť na stránke http://spz.polife.cz/index.php?id=ano/index.
3.Bioetické konferencie
Bioetické konferencie sa konajú na celom svete a reagujú na aktuálne bioetické problémy. Odzrkadľujú rozvoj bioetiky, jej rozrastanie sa do všetkých krajín ako aj stúpajúcu tendenciu záujmu. Každá organizácia usporadúva svoje sympózia a konferencie. Pod záštitou rady Európy sa napríklad uskutočnili konferencie v Štrasburgu, v dňoch 15.-18.decembra 1996 a v Oviede, v Španielsku 16.-19. mája 1999. Pre väčšiu prehľadnosť rozdeľme si konferencie posledných rokov na tie, ktoré sa konali mimo Európy, tie ktoré sa konali v Európe a tie, ktorých miesto konania bolo v Čechách, alebo na Slovensku.

3.1.Mimoeurópske konferencie
Rodinný život v globálnom svete. To bol názov konferencie, ktorá sa konala 3.-7. apríla 2002 v Kalifornskom meste Santa Clara (USA). Jej podtitulom bola „Obnova kultúry života“. Usporiadal ju Populačný výskumný inštitút (Population Research Institute) a jej prezidentom bol riaditeľ tohto inštitútu Steven W. Mosher. V piatich sekciách odznelo až 60 prednášok. Konferencie sa zúčastnilo 400 účastníkov zo všetkých kontinentov. Identita a poslanie katolíckych lekárov v zdravotnej starostlivosti. Touto témou sa zaoberal 21. svetový kongres medzinárodnej federácie asociácií kolégií katolíckych lekárov, ktorý sa uskutočnil 24. septembra 2002 v Soule (Kórea)

Plánované rodičovstvo a ovulačná metóda. 28.marca až 4.apríla sa početní zastupitelia Austrálie, ale aj Malajzie, Indie, Filipín ale aj USA a štátov strednej Afriky stretli v Melbuorne. Hlavnú tému prezrádza názov konferencie. Účastníci boli zoznámení aj s úspešným šírením Billingsovej ovulačnej metódy v Číne. Roku 1995 sa začala šíriť oficiálne s podporou ministerstva zdravotníctva. K predchádzaniu tehotenstva používalo BOM 2 686 400 plodných párov, pričom bola dosiahnutá 99% úspešnosť. Zistilo sa že táto metóda je spoľahlivejšia ako vnútromaternicová antikoncepcia a že neplánované počatia v skupine žien používajúcich BOM boli hodnotené ako „Chyba používateľa“. Treba ešte dodať, že túto metódu boli schopné používať aj celkom negramotné ženy. 3.2.Európske konferencie

Európsky inštitút pre výchovu k životu v rodine (European Institute for Family Life Education), ktorý bol založený roku 1992 a zameriava sa na šírenie metód prirodzeného plánovania rodičovstva organizuje každý tretí rok medzinárodnú konferenciu. V roku 2000 sa konala v Miláne v dňoch 28.6.-2.7. Na tejto konferencii sa nefavorizoval žiadny s používaných spôsobov plánovania rodičovstva, skôr sa dokumentovali rozdielne prístupy v rôznych krajinách a rôznymi organizáciami.
Nechať žiť a nechať zomrieť bol názov sympózia o eutanázii v Innsbrucku, ktoré prebiehalo 27.-28. októbra 2000.

Hlavným usporiadateľom bol Inštitút pre medicínsku antropológiu a bioetiku podporovaný Rakúskou biskupskou konferenciou. Tento inštitút inicioval prehlásenie „Umieranie dôstojné človeka“, ktoré podpísali mnohí rakúski predstavitelia vedy, umenia a politiky. Smerovalo proti pokusom legalizovať „usmrtenie na požiadanie a stalo sa protiváhou „Manifestu sebaurčenia, ktorý sa vyslovil za legalizáciu eutanázie. Budúcnosť pôrodníctva a gynekológie bola téma medzinárodného stretnutia katolíckych pôrodníkov a gynekológov, ktoré sa konalo v Ríme v dňoch 17.-20. júna 2001. Pri tejto príležitosti Ján Pavol II upozornil na dilemu pred ktorú sú postavení veriaci lekári- buď opustiť povolanie, alebo pristúpiť na kompromisy. Vyslovil požiadavku, aby zákonodarci rešpektovali právo zdravotníckych pracovníkov uplatňovať námietku svedomia. Druhé medzinárodné stretnutie katolíckych pôrodníkov a gynekológov sa odohrávalo 23.-27. októbra 2002. Malo

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk