Etapy ontogenetického vývinu

Najhrubšie rozdelenie vývinu predstavuje vymedzenie troch základných etáp: detstvo, dospelosť, staroba.

Zložitejšie členenie zahrňuje tieto obdobia:
1.Prenatálne (vnútromaternicové) obdobie
2.Obdobie novorodenca
3.Obdobie dojčaťa
4.Obdobie batoľaťa
5.Obdobie predškolského veku
6.Obdobie mladšieho školského veku
7.Obdobie dospievania
8.Obdobie dospelosti
9.Obdobie staroby

Prenatálne obdobie
Obdobie od počatia po pôrod. Delí sa na tri obdobia:
·Blastocytné obdobie- od oplodnenia až po 3. týždeň tehotenstva. Vytvárajú sa tri zárodočné listy, z ktorých postupne vznikajú orgány. Vytvára sa nervová trubica. V poslednom týždni tohto obdobia počuť prvé srdcové odozvy.
·Embryonálne obdobie – 4. týždeň až 4. mesiac – rizikové obdobie, ak matka nedodržiava správnu životosprávu. Sú viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám, stresu. V tomto období je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.
·Fetálne obdobie – 5. mesiac až po pôrod. Dozrievajú orgány, vytvára sa základ sacieho reflexu, v 6. mesiaci sa vytvára podkožný tuk.
Motorický vývin
Na konci 2. mesiaca sú pozorovateľné reakcie plodu v podobe drobných zášklbov. Začiatkom 3. mesiaca plod spontánne otáča hlavičku, pohybuje končatinami, objavujú sa náznaky úchopového reflexu. V 4. mesiaci sa objavujú reakčné pohyby na rôzne podnety z okolia. Od 4. mesiaca dieťa reaguje kopaním, ktoré matka pociťuje.
Vývin kognitívnych funkcií plodu
Z hľadiska vývinu psychických poznávacích procesov (kognitívnych funkcií psychiky) môžeme v prenatálnom období hovoriť o pociťovaní, pamäti a učení, citovom a sociálnom vývine.
Pociťovanie- Plod reaguje na dotykové podnety, a je citlivý i na teplo, chlad, tlak, bolesť. Pošteklenie na hlave vyvolá prudké trhnutie hlavičkou, ak strekneme matke studenú vodu do žalúdka, dieťa začne prudko kopať, reaguje na dotyk vlasom, podráždenie perí a pod.
V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov ako koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Najhlasnejší zvuk, ktorý počuje, je škvŕkanie v bruchu matky, najvýznamnejší zvuk je tlkot srdca matky, ktorý, ak je pravidelný, je pre dieťa symbolom bezpečia, istoty.
Pamäť a učenie - Podnety, ktoré prichádzajú k dieťaťu plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7.9. mesiaci.

Obdobie novorodenca

Obdobie novorodenca predstavuje prvý mesiac života po narodení. Dieťa sa predovšetkým musí prispôsobiť novým podmienkam, musí samé dýchať, prijímať potravu, vylučovať a udržať stály telesnú teplotu.
Telesný vývin
Novorodenec prichádza na svet telesne dotvorený, vyvinutý, výnimočne však môžu dorastať niektoré okrajové časti tela, napr. mihalnice alebo nechty. Proporcionalita tela novorodenca je značne odlišná od proporcií dospelého človeka. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité, najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené, na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci. Svalové vlákna sú tenké, s malou silou ťahu. Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny. Nervová sústava novorodenca je utvorená, ale ani zďaleka nie je zrelá.
Motorický vývin
Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová, nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží v vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté, neuchopuje predmety. Novorodenec väčšinu dňa prespí, zhruba štyri hodiny bdie. Jeho reakcie na okolie (správanie) sú riadené najmä nepodmienenými ret1exmi. Ide najmä o ref1exy spojené s príjmom a vylučovaním
potravy (sací, prehĺtania, vylučovania), ret1exy polohové, ret1ex úchopový (automatické zovretie predmetu do pästičky), reflexy obranné (zúženie zrenice pri dopade svetla. žmurkací).
Kognitívny vývin
Z hľadiska kognitívneho vývinu hovoríme u novorodenca o pociťovaní (reagovaní na zmyslové podnety), pam1iti a učení, vývine citov.
Pociťovanie - Dieťa reaguje najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané, citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy, najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania, zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie, intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť' (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva), aj čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky). Novšie výskumy naznačujú, že novorodenec rozozná štyri vône: vôňu škorice, octu, cesnaku a vôňu vlastnej matky.
Citový vývin
Prežívanie dieťaťa je veľmi jednoduché, možno ho označiť ako prežívanie príjemného (pozitívne city) a nepríjemného (negatívne citové prežívanie), čo je spojené s uspokojením alebo neuspokojením základných potrieb dieťaťa.
Obdobie dojčaťa

Obdobie dojčaťa zahŕňa 2.-12. mesiac života. Najdôležitejším vývinov výsledkom tohto obdobia je vzpriamená schôdza a začiatok reči. Na jeho konci ovláda dieťa svoje telo tak, že vie stáť, uchopovať veci, rozvinie svoju praktickú inteligenciu je pripravené na začiatok komunikácie prostredníctvom reči, nadviaže špecifické vzťahy k Ľuďom, ktorí sa o neho starajú.
Telesný vývin
Dieťa výrazne zvýši svoju hmotnosť (3,5 x) a výšku (každý mesiac o 2 cm). Menia sa jeho telesné proporcie, zväčšuje sa povrch tváre, obvod hrudníka, predlžujú sa končatiny, hoci je stále disproporčné v porovnaní s telesnými proporciami dospelého. Zreje nervová sústava, vnútorné orgány, spevňuje sa svalstvo, osifikuje kostra.
Motorický vývin
Pohyblivosť dieťaťa prudko vzrastá, môže ovládať svoje telo, zaujímať rôzne polohy, premiestňovať sa v priestore. V priebehu tohto obdobia sa naučí držať hlavičku (3 mesiace), prevracia sa na bruško a naopak (od 6 mesiacov), sedieť (6.-8. mesiac), liezť (8. mesiac), stá (10. mesiac), chodiť (2.mesiac). Veľmi dôležité je, že sa rozvíja jemná motorika, t.j. motorika ruky. Naučí s. uchopovať a púšťať predmety úmyselne (nie reflexívne, úchopový reflex sa stráca; zhruba v 3 .mesiaci veku), a to asi v 4. mesiaci. Najskôr drží predmet obidvomi rúčkami neskôr, asi v 6. mesiaci jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou nechytí drobné predmety, do 6. mesiaca uchopenú hračku zvyčajne krátko preskúma potom s ňou aktívne manipuluje (búcha s ňou, prekladá z ruky do ruky).
Kognitívny vývin
Vo vnímaní sveta ostáva naďalej veľmi dôležitý hmat, dieťa si potrebuje predmety, ktoré poznáva ohmatať, pripadne vložiť do úst. Postupne sa ale zvyšuje význam zraku, vizuálne vnímanie sa výrazne zdokonaľuje. Súčasne sa zdokonaľuje i sluch, v 3. mesiaci nájde dieťa zdroj zvuku v miestnosti (otočí hlavu tým smerom), v 4. mesiaci rozoznáva známe hlasy, po 7. mesiaci začína chápať význam niekoľkých slov a dokáže niekoľko slov povedať. V 3. mesiaci dieťa kričí už menej často a jeho krik je diferencovanejší. Začína tiež vydávať prvé hlásky, od 8. týždňa hrkúta (vokalizuje), v 3 mesiacoch sa začína i hlasno smiať, neskôr, približne v 4.-5. mesiaci vyslovuje slabiky (džavoce), dokáže hlasom vyjadriť i svoje pocity, nespokojnosť aj iným prejavom ako krikom. Okolo 9. mesiaca už rozumie jednoduchým výzvam (urob "pá, pá") a mnohé deti vedia povedať prvé slovíčka, veľmi jednoduché, často jednoslabikové, ktoré už ale majú svoj význam (napr. "bá", značiace, predmet spadol). Pamäť dojčaťa sa prejavuje v znovupoznaní, t.j. poznaní osôb a predmetov, s ktorými už prišlo do kontaktu.
Citový vývin
City dojčaťa sú úzko viazané na uspokojenie alebo neuspokojenie jeho potrieb. Ak je dieťa nasýtené, suché, dobre oddýchnuté, je prítomná matka, prežíva spokojnosť'. radosť, prejavujúcu sa džavotaním, smiechom. V opačnej situácii dáva najavo .prežívanie nespokojnosti. Z iných citov badáme prejavy zlosti, vyvolané najčastejšie obmedzením pohybu dieťaťa, neskôr sa dieťa hnevá, ak nedostane, to čo chce, resp. je mu odňatý predmet, ktorý ho zaujal (hračka spadne mimo dosahu, dospelý mu vezme nevhodný predmet a pod). Okolo 6. mesiaca prežíva dieťa i strach, najmä z nových predmetov, ľudí, situácií.

Obdobie batoľaťa

1.– 3. rok
Rast sa v tomto období spomaľuje, koncom 3. roka má dieťa 15 kg a 92-95 cm. Proporcionalita je nevyrovnaná, dieťa má veľkú hlavu a krátke končatiny a tým má sťaženú motoriku. Na začiatku obdobia má problémy s pohybom, no ku koncu obdobia už behá. Hrubá motorika sa zdokonaľuje, dieťa sa učí jazdiť na bicykli. Rozvíja sa aj jemná motorika, dokáže manipulovať s rôznymi predmetmi, hračkami, problém má však s loptou.
Kognitívny vývin
Dieťa pomenováva farby podľa predmetov, ale už ich rozlišuje. Reaguje na reč, ale aj na iný zdroj zvukov. Okolo 3. roku má fantazijné predstavy. Pamäť je krátkodobá a len mechanická. Pozornosť je veľmi kolísavá a len momentálna. Snaží sa dostať do podstaty vecí, rozoberá hračky. Reč je napojená na myslenie. V 1. roku je slovná zásoba 1000 slov, v 3. roku už 3-4 tisíc slov. Dieťa vytvára aj nové slová.
Citový vývin
Emócie sa zdokonaľujú. Dieťa je citovo viazané na matku. Dôležitú úlohu v živote dieťaťa zohráva radosť a smiech, prejavuje sa žiarlivosť, strach.
Sociálny vývin
Koncom 3. roku potrebuje už aj rovesníkov. Vyvíja sa identita dieťaťa a sebauvedomovanie. Nemá poňatie o čase. Nedokáže vnímať hĺbku alebo priestor.
Obdobie predškolského veku

-3 – 6 rokov
Je to náročné obdobie, dieťa v troch rokov vstupuje do škôlky a v šiestich do školy.
Vo fyziológii nie sú výrazné zmeny. Vyrovnáva sa proporcionalita hlavy a tela, rast o 17-18 cm. Kosti sa osifikujú. V hrubej motorike sa zdokonaľuje koordinácia. V 6. roku má dieťa už ladné pohyby a učí sa zložitejšie aktivity – plávanie, korčuľovanie, lyžovanie. Jemná motorika – intenzívne používa ruky (príbor, nožnice), vymedzuje sa lateralita.
Kognitívny vývin
Zrakové, sluchové a čuchové pociťovanie je dokonalejšie. Okrem základných farieb dieťa rozlišuje aj doplnkové a vie ich aj pomenovať. Vie určiť zdroj zvuku. Predstavy dieťaťa sú veľmi bujné – pri sledovaní rozprávok, čo potom aplikujú aj do praxe. Vzniká tak konflikt s dospelými, pretože dieťa nevie odlíšiť výmysel od reality. Pozornosť je na začiatku obdobia nestála a krátkodobá, v 5. roku sa už vytvára úmyselná a trvalejšia pozornosť.
Citový vývin
Aktivita prináša dieťaťu radosť. Strach je spojený najmä s predstavami fantastických bytostí. V 5. rokoch už vníma aj reálne zážitky, z ktorých má strach.
Sociálny vývin
Vytvára si aj rovesnícke zväzky. V 3. rokoch si vytvára obraz o sebe. Osobnosť dieťaťa je veľmi plastická, negatívne dopady z výchovných praktík. Ak utrpí v tomto období ego dieťaťa, v dospelosti sa to prejaví na psychike.

Školský vek

Mladší školský vek – 6./7. – 10./11. rok
Fyziologický vývin
Je pomalší, dieťa rastie o 10 cm. Ukončuje sa osifikácia kostí. Dieťa dokáže držať pero, sú dobre vyvinuté zápästné kostičky.
Kognitívny vývin
Zdokonaľuje sa vnímanie a pociťovanie. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Pamäť je tiež úmyselná. Predstavy a fantázie sú potlačené. Dieťa logicky myslí a hľadá súvislosti a odlišnosti. Realitu odlišuje od fantázie.
Emocionálny vývin
Dieťa je vyrovnané. Zložité sú prvé mesiace nástupu do školy. Začína byť citovo naviazané na učiteľov. Potláča svoje city, dokáže regulovať smiech, radosť, strach. Veľký význam majú pre dieťa aj rovesníci.

Obdobie dospievania

Delí sa na:
Obdobie puberty
Obdobie adolescencie
Obdobie puberty
11/12 – 15 rokov
Je to kritické, prudké a chúlostivé obdobie.
Fyziologický vývin
Nastávajú veľké fyzické zmeny na základe fungovania pohlavných žliaz. Primárnymi zmenami sú ochlpenie, u dievčat rast pŕs, panvovej kosti, u chlapcov mutácia, veľký nárast. Zjavné sú i zásahy do psychiky. Jedinci dbajú väčšmi o svoj vzhľad. Zväčšuje sa srdce a kapacita pľúc.
Motorický vývin
Zmena nastáva následkom nárastu a prejavuje sa neobratnosťou, nekoordinovanosťou. Výkonnosť sa znižuje
Kognitívny vývin
Rozvoj vnímania a pociťovania je ukončený. Ak sa niečo učiť nemusí, neučí sa. Predstavivosť a fantázia zohrávajú úlohu obranného mechanizmu. Snaží sa odpútať od danej reality. Predstavy zamerané na vlastnú budúcnosť. Snenie slúži ako relax. Mechanická pamäť sa vylučuje, prevláda pamäť logická a je dlhodobá. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Nastupuje vyšší stupeň logického myslenia. Pracuje s pojmami – abstraktnými i cudzími slovami. Viac filozofujú. Rozvíja sa hypotetické myslenie, dotvára si vlastný názor.
Citový vývin
Je to obdobie citovej explózie. Všetky citové prejavy sú rozkolísané. Emócie sú živé, nestále a intenzívne. Hľadajú vlastnú identitu a seba samého. Voči vonkajšiemu svetu prejavuje vzdor.
Sociálny vývin
Prejavuje sa osamostatňovaním od rodiny, narúšajú sa vzťahy, mení sa hodnotový rebríček. Oporou pri tvorbe identity sú priatelia. Dôležité je sebapochopenie. Rodina sa nestotožňuje s jeho správaním, neberú ho ako rovnocenného. Vytvára sa vzťah k inému pohlaviu.

Obdobie adolescencie
16 – 22 rokov
Jedinec prechádza od detstva k dospelosti. V 18 roku vznikajú dôležité povinnosti (právna, ekonomická osamostatnenosť, priestorová osmostatnenosť), považujú ho za dospelého.
Fyziologický vývin
Je ukončený. Zvyšuje sa ešte hmotnosť. Vytvára sa typická mužská a ženská postava.
Kognitívny vývin
Predstavy nemajú už taký význam. Myslenie dosahuje najvyšší stupeň vývoja. Stotožňujú sa s myšlienkami dospelých. Prejavujú voči sebe menej kritiky. Zručne narába s pojmami a je názorovo variabilný.
Citový vývin
Prejavuje sa citovou stabilitou. Nemá problémy vyjadrovať city. Reguluje svoje prejavy. Vytvárajú sa partnerské vzťahy. Hodnota lásky stúpa.
Sociálny vývin
Osamostatňuje sa od rodičov, jedinec stráca materiálne puto na pevnú základňu. Nie každý dokáže prebrať zodpovednosť za svoje činy. Nie každý nájde seba samého.

Dospelosť

Táto perióda ľudského života sa označuje aj akmé. Predstavuje vyvrcholenie života. Zdraví jedinci v tomto období uplatňujú vnútornú potrebu spoločenského uplatnenia a tvorby. Prechod medzi mladosťou a dospelosťou je fáza preakmé.
Preakmé

Je to začiatok dospelosti. Vekové vymedzenie – 20 – 30, u žien 18 – 27. Predstavuje obdobie, v ktorom už zrelí a dospelí jedinci zaujímajú svoju životnú a spoločenskú pozíciu. Prejavuje sa to aj hľadaním a voľbou životného partnera. V pracovnej oblasti hľadajú špecifické pracovné zameranie. V tomto období sa u človeka aj vyhraňujú do stáleho tvaru jeho mravné, politické, kultúrne i názorové postoje. Na konci preakmé majú mladí ľudia už vyhranený osobitý životný štýl, ktorý je tým výraznejší, čím hlbšiu majú povahu.

Akmé

Vlastné obdobie dospelosti. Vekové vymedzenie – 30-45, u žien 27-40. Je to štádium, v ktorom ľudský život vrcholí. Niekedy sa delí na prvú dospelosť a druhú dospelosť. Akmé je charakteristické potrebou prejaviť svoje danosti, prínosom a tvorbou. V biotickej sfére u zdravých ľudí sa to prejavuje túžbou mať deti. V pracovnej oblasti si ľudia kladú konkrétne zámerné úlohy a ciele. Na práci si človek v tomto období dáva záležať, je jej súčasťou. Prácu a tvorbu, ak v predchádzajúcej fáze našiel svoju životnú polohu, prežíva ako životné šťastie. Charakteristickými znakmi ľudí v tomto období sú stálosť, vernosť, vytrvalosť, pevnosť. U ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote, sa akoby zastavil proces starnutia. Tvorba, práca a dielo znamená pre ľudí často viac ako svoje pohodlie, či zdravie. Ľudia, ktorí nenadobudli pocit šťastia z práce, či rodiny, prichádzajú k pocitu životnej únavy, omrzenosti, prázdnoty. Prestanú si rozumieť s druhými ľuďmi, klesá rozsah ich záujmov.

Postakmé

Obdobie záveru dospelosti. Vekové vymedzenie – 45-60, u žien 40-55. Predstavuje prechod medzi dospelosťou a starobou alebo aj jeseň ľudského života. Počas nej dochádza k uvoľňovaniu pevného vzťahu človeka a jeho diela. Dominantným znakom tohto obdobia je vnútorná potreba bilancie svojho života. V biotickej sfére sem patrí aj starostlivosť rodičov o úspešné založenie rodín svojich synov a dcér.

Staroba

Od 65 rokov
Môže byť ešte nárast intelektu.

Biologické zmeny starnutia
V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najvážnejším patria zmeny v nervovej sústave a sústave endokrimnej, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných aj duševných pochodov. Objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu. Prejavy týchto zmien sú nápadné: znížená odolnosť voči infekciám, spomalené hojenie rán, strata pružnosti väziva, sklerotizácia ciev

Psychické zmeny starnutia
Zhoršuje sa zmyslové vnímanie – asi u 90 % ľudí sa po 60. roku zhoršuje zrak a u 30% sluch. Tieto zmeny prinášajú problémy s uplatnením v práci, obmedzujú možnosť rekreačného čítania, ručných prác, počúvania hudby, zhoršujú dostupnosť komunikácie starého človeka s ľuďmi, čo môže byť sprevádzané zvýšenou mierou podozrievavosti, nedôvery, neistoty, na ktorú reaguje obranne, veľmi často utiahnutím sa do samoty, ale tiež hnevom, agresiou voči iným.
Zhoršuje sa pamäť - najmä schopnosť zapamätať si nové a vybavovať si v pamäti nedávne udalosti, tzv. novo pamäť. Naopak staropamäť, teda vybavovanie si udalostí a zážitkov z dávnych čias, funguje lepšie, dokonca obdivuhodne. Spomienky na staré zážitky sú ale obsahovo i emočne skreslené, tento jav nazývame spomienkový optimizmus. Jeho prejavom je často až nepochopiteľné lipnutie starého človeka na tom, čo kedysi mal, čo bolo pre neho v živote najdôležitejšie.
Klesá inteligencia - Nejedná sa o pokles všetky funkcií inteligencie, ale najmä schopnosti učiť sa nové, riešiť problémy v časovom strese.
Klesá tvorivosť' - dané poznatky nemožno vzťahovať na všetkých jedincov. Mnohí umelci vytvorili práve vo veku staroby svoje najvýznamnejšie diela ich tvorivé schopnosti dosahovali úroveň, akou sa nemôže pýšiť nejeden oveľa mladší jedinec. Človek môže ostať tvorivý celý život, pokles tvorivých schopností je podmienený skôr stratou motivácie, vytrvalosti, záujmu, nadšenia pre nové.

Mení sa citové prežívanie - dochádza k zníženiu intenzity prežívania, človek sa nevie tak ľahko nadchnúť pre nové veci. Na počiatku tohto obdobia sa zvyčajne objavuje silná potreba sebarealizácie a potreba byť užitočný pre druhých, neskôr sa objavuje skôr potreba emočného zakotvenia a citového prijatia kruhom blízkych ľudí. Samotu prežíva väčšina starých ľudí osobitne ťažko, samota vedie k vzniku depresívnych nálad, k zvýšenej sústredenosti na seba a svoje telesné choroby. Pre starého človeka je veľmi dôležité, aby cítil lásku iných k sebe, v nej hľadá motiváciu pre svoj ďalší zmysluplný život.
Mení sa osobnosť - zmeny osobnosti, ku ktorým dochádza opäť v individuálnej miere, súvisia najmä s tým, akú stratégiu na vyrovnávanie so starobou jedinec preferuje.
 
Podľa J .Langmeiera sa môžeme stretnúť s rozličnými stratégiami, ku ktorým zaraďuje:
· konštruktívnu stratégiu - jedinec ktorý užíva túto stratégiu je stále aktívny a neprestáva mať radosť zo života a citových vzťahov s inými. Uvedomuje si obmedzenie svoj ich výkonov, akceptuje eventualitu smrti bez zúfalstva a nadmerného strachu. Je aj v tomto veku znášanlivý, pružný v myslení, vie sa prispôsobiť novým okolnostiam, nepostráda zmysel pre humor, vie nájsť potešenie v jedle, pití, rekreácii, má záujem o dianie okolo seba
· stratégiu závislosti - jedinci majú sklon k pasivite a závislosti na ľuďoch, spoliehajú na nich, nie na seba. Sú bez ambícií, prenechávajú rozhodnutie a zodpovednosť na mladších, sťahujú sa do súkromia.
· obranná stratégia - znakom tejto stratégie je prehnaná aktivita, ktorá má zahnať starosti, myšlienky na problémy, choroby, blízkosť smrti. Títo jedinci sa zvyčajne nadmerne citovo kontrolujú a konajú podľa zvykov, konvencií
· stratégia hostility - k prejavom tejto stratégie patrí prežívanie nepriateľstva, hnevu voči ostatným, ktorých jedinec obviňuje zo svojich neúspechov, i z vlastného ochorenia či starnutia vôbec. V správaní voči ostatným sa objavuje agresivita, podozrievavosť, neustále sťažovanie, vyčítanie, obviňovanie
· stratégia sebanenávisti - jedinci obracajú agresivitu voči sebe, sú nadmerne kritickí, svoj život vidia ako úplné zlyhanie a nechceli by ho žiť znova, smrť berú ako vyslobodenie.

Mení sa sociálne začlenenie starého človeka - Staroba prináša so sebou stratu určitých sociálnych rolí, ktorá vyplýva zo zmeny spoločenského statusu starého človeka, definitívne sa stráca profesijná rola, ale často tiež rola priateľa, i rola rodičovská je veľmi oslabená, práve tak v mnohých prípadoch rola starorodičovská, čo súvisí s dospievaním členov rodiny. U starého človeka sa objavuje sa znova orientácia na seba samého, egocentrizmus, blízky detskému, pričom ale zaobchádzanie ako s dieťaťom je pre starého človeka málo prijateľné. Udržanie aktivity je podmienkou spokojnej staroby, samozrejme s rešpektovaním individuálnych možností a želaní. Naopak nedostatočná aktivita (domovy dôchodcov) vedie k apatii, vystavuje ich deprivácii emočnej i senzorickej, depresii, pocitu bezmocnosti, neschopnosti niečo zmeniť a rýchlej strate telesných a duševných síl.