referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Valéria
Štvrtok, 20. júna 2019
Etapy ontogenetického vývinu
Dátum pridania: 15.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ifka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 987
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 11.7
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 19m 30s
Pomalé čítanie: 29m 15s
 
Najhrubšie rozdelenie vývinu predstavuje vymedzenie troch základných etáp: detstvo, dospelosť, staroba.

Zložitejšie členenie zahrňuje tieto obdobia:
1.Prenatálne (vnútromaternicové) obdobie
2.Obdobie novorodenca
3.Obdobie dojčaťa
4.Obdobie batoľaťa
5.Obdobie predškolského veku
6.Obdobie mladšieho školského veku
7.Obdobie dospievania
8.Obdobie dospelosti
9.Obdobie staroby

Prenatálne obdobie
Obdobie od počatia po pôrod. Delí sa na tri obdobia:
·Blastocytné obdobie- od oplodnenia až po 3. týždeň tehotenstva. Vytvárajú sa tri zárodočné listy, z ktorých postupne vznikajú orgány. Vytvára sa nervová trubica. V poslednom týždni tohto obdobia počuť prvé srdcové odozvy.
·Embryonálne obdobie – 4. týždeň až 4. mesiac – rizikové obdobie, ak matka nedodržiava správnu životosprávu. Sú viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám, stresu. V tomto období je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.
·Fetálne obdobie – 5. mesiac až po pôrod. Dozrievajú orgány, vytvára sa základ sacieho reflexu, v 6. mesiaci sa vytvára podkožný tuk.
Motorický vývin
Na konci 2. mesiaca sú pozorovateľné reakcie plodu v podobe drobných zášklbov. Začiatkom 3. mesiaca plod spontánne otáča hlavičku, pohybuje končatinami, objavujú sa náznaky úchopového reflexu. V 4. mesiaci sa objavujú reakčné pohyby na rôzne podnety z okolia. Od 4. mesiaca dieťa reaguje kopaním, ktoré matka pociťuje.
Vývin kognitívnych funkcií plodu
Z hľadiska vývinu psychických poznávacích procesov (kognitívnych funkcií psychiky) môžeme v prenatálnom období hovoriť o pociťovaní, pamäti a učení, citovom a sociálnom vývine.
Pociťovanie- Plod reaguje na dotykové podnety, a je citlivý i na teplo, chlad, tlak, bolesť. Pošteklenie na hlave vyvolá prudké trhnutie hlavičkou, ak strekneme matke studenú vodu do žalúdka, dieťa začne prudko kopať, reaguje na dotyk vlasom, podráždenie perí a pod.
V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov ako koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Najhlasnejší zvuk, ktorý počuje, je škvŕkanie v bruchu matky, najvýznamnejší zvuk je tlkot srdca matky, ktorý, ak je pravidelný, je pre dieťa symbolom bezpečia, istoty.
Pamäť a učenie - Podnety, ktoré prichádzajú k dieťaťu plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7.9. mesiaci.

Obdobie novorodenca

Obdobie novorodenca predstavuje prvý mesiac života po narodení. Dieťa sa predovšetkým musí prispôsobiť novým podmienkam, musí samé dýchať, prijímať potravu, vylučovať a udržať stály telesnú teplotu.
Telesný vývin
Novorodenec prichádza na svet telesne dotvorený, vyvinutý, výnimočne však môžu dorastať niektoré okrajové časti tela, napr. mihalnice alebo nechty. Proporcionalita tela novorodenca je značne odlišná od proporcií dospelého človeka. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité, najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené, na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci. Svalové vlákna sú tenké, s malou silou ťahu. Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny. Nervová sústava novorodenca je utvorená, ale ani zďaleka nie je zrelá.
Motorický vývin
Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová, nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží v vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté, neuchopuje predmety. Novorodenec väčšinu dňa prespí, zhruba štyri hodiny bdie. Jeho reakcie na okolie (správanie) sú riadené najmä nepodmienenými ret1exmi. Ide najmä o ref1exy spojené s príjmom a vylučovaním
potravy (sací, prehĺtania, vylučovania), ret1exy polohové, ret1ex úchopový (automatické zovretie predmetu do pästičky), reflexy obranné (zúženie zrenice pri dopade svetla. žmurkací).
Kognitívny vývin
Z hľadiska kognitívneho vývinu hovoríme u novorodenca o pociťovaní (reagovaní na zmyslové podnety), pam1iti a učení, vývine citov.
Pociťovanie - Dieťa reaguje najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané, citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy, najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania, zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie, intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť' (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva), aj čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky). Novšie výskumy naznačujú, že novorodenec rozozná štyri vône: vôňu škorice, octu, cesnaku a vôňu vlastnej matky.
Citový vývin
Prežívanie dieťaťa je veľmi jednoduché, možno ho označiť ako prežívanie príjemného (pozitívne city) a nepríjemného (negatívne citové prežívanie), čo je spojené s uspokojením alebo neuspokojením základných potrieb dieťaťa.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.