B. Prečo mobbing stále existuje?
Aj keď je mobbing veľmi deštruktívny, čoraz častejšie sa nachádza na pracovisku. Neznamená to, že mobbing sa na pracovisku nenachádzal aj v minulosti, avšak až teraz začal byť rozoznávaný ako jeden zo syndrómov na pracovisku. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že existujú tri hlavné dôvody, prečo mobbing ešte stále existuje. Prvým je, že mobbing je na pracovisku ignorovaný, tolerovaný alebo zle chápaný manažmentom. Druhým je, že toto správanie ešte nebolo identifikované ako správanie na pracovisku odlišné od obťažovania alebo diskriminácie. Posledným dôvodom je, že obete sú vyčerpané a nevládzu sa sami obhajovať, a už vôbec nie podať súdnu žalobu.
IV. Priebeh mobbingu v čase
Vo väčšine prípadov je jednotný priebeh mobbingu, ktorý sa dá zhrnúť do piatich hlavných bodov:
A. Kritický incident
Na začiatku sa vždy stretávame s počiatočným konfliktom. Preto sa mobbing dá označiť aj ako vystupňovaný konflikt. Nevie sa presne, čo spôsobuje prechod z konfliktu do ďalšej fázy, môže ísť napríklad o faktory uvedené vo Vnútrofiremných dôvodoch vzniku mobbingu.
B. Mobbing a označenie
Ako bolo povedané vyššie, mobbing sa môže skladať z normálnych činností, ktoré sa bežne nachádzajú na pracovisku. Avšak každodenné vystavenie pracovníka týmto aktivitám počas dlhšieho času už prerastá do mobbingu. Činnosť sa môže zmeniť na označenie niekoho zo skupiny, či už ako neželaného, nespoľahlivého, iného alebo iným negatívom. Vtedy sa aj bežné správanie stáva agresívnym zaobchádzaním s cieľom zbaviť sa danej osoby.
C. Personálny manažment
Keď sa eventuálne manažment zainteresuje do problému, dôjde k oficiálnemu uznaniu problému. Avšak obeť už je označená a manažment preberie predsudky z predchádzajúcich štádií. Tým pádom necháva vinu na obeti. Aby sa manažment zbavil problému, často pristupuje k radikálnemu riešeniu zbaviť sa obete mobbingu.
D. Nesprávna diagnóza
Ak obeť mobbingu hľadá profesionálnu pomoc u psychiatrov alebo psychológov, títo odborníci často zle ohodnotia situáciu a určia diagnózu, pretože im často chýbajú poznatky o situácii na pracovisku. Preto hľadajú chyby alebo predpoklady na mobbing v osobnosti obete. Vychádzajú z podobností pacientov, avšak neberú do úvahy, že osobnostné zmeny nastali až po trpení mobbingu. Z tohto vyvodia aj nesprávnu diagnózu, často je to paranoja, depresia alebo poruchy správania. Pacient by však mal byť diagostikovaný skôr s pracovným úrazom alebo ochorením v dôsledku problémov na pracovisku.
E. Vylúčenie
Keď už obeť odišla z pracoviska, má malú šancu nájsť si iné zamestnanie. Je to spôsobené psychyckými problémami. Ľudia, ktorí boli vylúčení z trhu pracovnej sily často trpeli vážnymi ochoreniami alebo sa pokúsili spáchať samovraždu.
V. Následky mobbingu
A. Následky na spoločnosti
Následky na spoločnosti sa dajú vyjadriť iba peňažne, v stratenej pracovnej sile a stratenom pracovnom čase. Obete mobbingu sú často práceneschopné, nakoľko stres z pracoviska podporuje vznik iných chorôb a oslabuje organizmus. Rovnako týchto pracovníkov nič neťahá do práce, nakoľko vidina ďalšieho teroru na pracovisku ich prinúti sa držať čo najďalej. Takisto sa u obetí mobbingu dá pozorovať aj tendencia na skorší odchod do dôchodku. Celosvetové údaje niesú dostupné, ale napríklad vo Švédsku odchádza skoršie do dôchodku 25% pracujúcich . Úrady sa domnievajú, že väčšina z týchto pracovníkov (20%-40%) odišla kvôli zlým psycho-sociálnym podmienkam na pracovisku.
B. Následky na firmu
Ako uvedené vyššie, obete mobbingu sú často práceneschopné. Náklady na dlhodobé alebo opakované práceneschopnosti sa zvyšujú pre spoločnosti, v ktorých dochádza k mobbingu. Prítomnosť mobbingu následne zhoršuje psychosociálne prostredie v celej firme, nakoľko táto aktivita sa netýka len uzatvorenej skupiny ľudí, ale môžu ju pocítiť aj ostatní pracovníci. V dôsledku zlého pracovného prostredia dochádza aj k vyššej výmene zamestnancov, nedostatku motivácie, a v posledom rade k zvyšovaniu produkčných nákladov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie