PROSOCIÁLNE SPRÁVANIE

Prosociálne správanie predpokladá komplex prosociálnych schopností. Tieto schopnosti patria predovšetkým do sociálnych schopností a k ich osvojeniu je potrebné predovšetkým pravidelné cvičenie. Dnešná doba je zaplavená množstvom informácií a človeku akoby nezostáva čas na to, aby žil vo vzťahoch. Je iba vysielačom a prijímačom informácií. Život vo vzťahu je však niečo ďaleko viac. Jedná sa o obohacujúce poznanie, ktoré dáva človeku radosť zo života. Vzťah je vnútorná väzba medzi „ja“ a „ty“, ktorá usiluje o dobro druhého. Prosociálne konanie tento vzťah predpokladá.

S prosociálnym konaním sa určite nezlučuje exploatačné (vykorisťujúce) alebo egoistické konanie. Aj napriek tomu máme dojem, že sa vyskytuje tento typ v spoločnosti veľmi často. Na druhej strane nesmieme zabudnúť upozorniť na skupiny a organizácie, ktoré vyvíjajú snahu a pomáhajúce alebo dokonca altruistické správanie. Medzi tieto skupiny patria napríklad terapeutické a lekárske tímy, ošetrujúci zdravotnícky personál, ale aj mnohé ďalšie pomáhajúce profesie. S altruistickým správaním sa potom môžeme stretnúť predovšetkým v jednotlivých prípadoch.

Základnými sociálnymi schopnosťami v oblasti prosociálneho konania sú: spolupráca, priateľstvo, delenie sa, pomoc a darovanie.

Spolupráca
Spoluprácu niektorí autori nezaraďujú do prosociálneho správania, pretože údajne vykazuje očakávanie odmeny ako nevhodný prvok. Táto skutočnosť sa odôvodňuje tým, že onen „prvý krok“, ktorý je k spolupráci potrebný, sa uskutočňuje bez premýšľania o možných výhodách, ktoré môžu zo spolupráce vyplynúť. Tu je treba zdôrazniť, že nikdy neexistuje ani pri spolupráci absolútna rovnosť medzi vkladom a ziskom.

Delenie sa
Delenie predpokladá, že človek nie je závislý na všetkom, čo má. Už tu je implicitne obsiahnutá tiež schopnosť zriecť sa niečoho v prospech druhej osoby. Človek tak niečo stráca, ale v skutočnosti zažíva radosť z darovania. Radosť alebo uspokojenie potreby druhého je pre neho tiež radosťou.

Pomoc
Pomoc je už výrazne explicitnou formou prosociálneho správania. Aj keď sa s ňou stretávame v tzv. pomáhajúcich profesiách, nie vždy je motivácia pomoci rovnaká. Prosociálna pomoc odhliada od prípadného zisku (pri pomáhajúcich profesiách vo forme finančnej odmeny) a je sústredená len na dobro druhého. Človek, ktorý už má vžitý tento spôsob konania patrí medzi tých, ktorí nezištne pomáhajú druhým a to aj neznámym osobám (pani, ktorá spadne na chodník, slepec prechádzajúci cez ulicu, staršia osoba v prostriedku hromadnej dopravy a pod.).

Darovanie
Aj u darovania sledujeme výrazne explicitne prosociálny prístup. Dar je symbolom zrieknutia sa časti seba a teda výrazom lásky. Od tohto druhu je treba odlíšiť výraz tzv. „danajský dar“, kedy sa daná osoba chce zbaviť nejakého nepohodlného predmetu, ktorý často krát skomplikuje život obdarovanému (typickým darčekom sú nechcené domáce zvieratká).

Prosociálne konanie je teda konanie, ktoré má veľmi blízko k láske.

DOBROVOĽNÍCTVO

Dobrovoľníctvo je jedným druhom prosociálneho správania. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Ťažko by sa hľadal niekto, kto ešte nikdy nebol v niečom ako dobrovoľník.
Kto je to vlastne dobrovoľník?

Je to človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu poskytuje svoj čas, svoju energiu, vedomosti a schopnosti v prospech ostatných ľudí alebo spoločnosti. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca pomoci mohol na ňu v dohodnutom rámci spoľahnúť.

Slobodne a dobrovoľne zvolená aktivita a pomoc sú tým, čo činí z dobrovoľníka nositeľa procesu zmien v spoločnosti. Jeho tvorivá energia je silou, ktorá pomáha hľadať a otvárať zdroje a možností nových riešení. Tým sa stáva mostom v procese spolupráce medzi štátom, komerčným sektorom a sektorom neziskových organizácií.

Terminológia dobrovoľníctva
Dobročinnosť – niekedy používame pojem filantropia, je to ľudomilnosť, pomoc sociálne slabým. Je jednou z občianskych cností, ktorá v našej kultúre má svoje korene kresťanskej a ešte hlbšie v židovskej morálke. Dobročinnosť môžeme rozdeliť na dve formy, a to darcovstvo a dobrovoľníctvo. Darcovstvo sa týka peňažných či nepeňažných darov určeným priamo občanom, ktorý túto pomoc potrebujú, alebo na zbierky, ktoré podporujú verejnoprospešné aktivity, nadácie alebo fondy. S dobrovoľníctvom je to zložitejšie. Pre dobrovoľnú činnosť zameranú prevažne na rodinu, príbuzenstvo a susedov môžeme použiť termín občianska výpomoc alebo susedská výpomoc. Pre dobrovoľnú činnosť prebiehajúcu obvykle v rámci komunity vytvorenej v obci, okolo fary, športového klubu a pod. používame termín vzájomne prospešné dobrovoľníctvo. Hranice medzi týmito dvoma typmi dobrovoľníctva nie sú ostré. Oba typy sa vyznačujú spontánnosťou a neočakávaním finančnej odmeny. Dobrovoľníctvo, na ktorom stavajú neziskové organizácie a ktoré organizujú dobrovoľnícke centrá, označujeme ako verejnoprospešné dobrovoľníctvo. Má podobné rysy ako občianska výpomoc, ale zároveň sa vyznačuje ďalšími znakmi. Rola dobrovoľníka je vymedzená tak, aby sa príjemca dobrovoľnej pomoci na ňu mohol v dohodnutom rámci spoľahnúť. Preto partnerom dobrovoľníka je obvykle organizácia, ktorá mu ponúkne príležitosť k dobrovoľnej činnosti.

Dobrovoľnícka organizácia – je to organizácia, ktorá sa zaoberá prevažne organizovaním dobrovoľnej činnosti.