referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Konformita
Dátum pridania: 01.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pegavav
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 657
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Príťažlivé a referenčné skupiny majú väčšie predpoklady pre spontánnu konformitu svojich členov a rešpektovanie skupinových noriem. Môže nastať, že človek, ktorému sa zdá byť nejaká skupina príťažlivá, sa na cieľoch nemusí so skupinou zhodovať. Prvé výskumy s konformitou začal M. Sherif 1935, ktorý používal autokinetický efekt (vnemová ilúzia = neexistuje žiadna správna odpoveď, pri ktorej sa zdá, že stabilný svetelný bod sa v tme pohybuje – respondenti mali odhadnúť vzdialenosť v akej sa bod pohyboval, odpovede sa veľmi líšili, no pri kolektívnom testovaní sa odpovede priblížili a vznikla „skupinová norma“).

Vo výskumoch pokračoval A. Asch 1951, ktorý zistil, že i v prípade, že správna odpoveď existuje, respondenti vedome odpovedajú nesprávne, pokiaľ by sa správna odpoveď mala líšiť od názoru druhých (3 čiary, ktorá z nich má rovnakú dĺžku ako vzorová čiara; respondenti boli daní do skupiny ľudí, ktorý zámerne odpovedali nesprávne a len 24% respondentov sa neprispôsobili, no skoro všetci vedeli správnu odpoveď, čo sa dokázalo pri písomnom teste) = dôvodom nesprávnych odpovedí bola snaha vyhnúť sa konfliktom. Neskôr tento pokus zopakoval Perrin a Spencer, no respondenti sa väčšinou neprispôsobili = menší sklon ku konformite (vybrali študentov medicíny a inžinierstva, čo malo podľa Domsa a Avermaeta veľký vplyv na výsledok, keďže títo študenti považovali za veľmi dôležité udať správne výsledky; v ich pokusoch bol stupeň konformity okolo 35% - študenti menej exaktných odborov). No môže ísť aj o opačný prípad, keď menšina uplatňuje silnejší sociálny vplyv na väčšinu a to v konfliktnej situácii medzi skupinami, kde menšina sa stáva konzistentnou (trvá na svojom) a väčšina ju začne vnímať ako kompetentnú (výskum Moscoviciho)

H.C. Kelman identifikoval 3 procesy, ktoré môžu prispievať k sociálnej konformite: 1. Vyhovenie (compliance) – ideme s davom, ale nemeníme svoje vlastné názory; 2. Internalizácia – súhlasíme s tím, že názor väčšiny je správnejší; 3. Identifikácia – zmeníme svoje názory, či postoje, aby sme sa podobali nejakej inej osobe, ktorú rešpektujeme alebo obdivujeme.

Osoba, ktorá sa neprispôsobí skupine musí rátať s tým že vyvolá konflikt. Od rozruchu cez verbálnu výmenu názorov v pracovnej skupine až po hádku dokonca fyzické ,,vyrovnanie si účtov“ napr. v krčme. Osoba sa správa nekonformne aj podľa toho v akej skupine sa práve nachádza. Je dosť veľký predpoklad, že ak sa nachádzame v skupine len krátko neprispôsobíme sa ľahko. Ide o skupinu ľudí v ktorú ešte dobre nepoznáme, alebo sme v nej len prvý krát a neplánujeme sa s ňou veľmi často stretávať ak vôbec. Ide o ľudí na ktorých nám vôbec nezáleží a je nám jedno čo si o nás budú myslieť. Jednoducho si budeme stáť za svojim.

Ak ide o skupinu na ktorej nám záleží väčšinou sa skupine prispôsobíme, hlavne ak sme nováčik a na dobrom mene v skupine nám záleží. Napr.: v novom pracovnom kolektíve, na posedení s partnerovými priateľmi a pod.

Ďalším faktorom či sa skupine prispôsobiť, alebo nie je pomer v skupine. Záleží to od toho aká veľká je prevažujúca skupina. Ak názor s ktorým nesúhlasím v skupine prevláda len o pár hlasov neprispôsobím sa. Hlavne ak ide o závažnú a pre mňa dôležitú vec. To je aj ďalšia skutočnosť ktorú zvažujeme. Ak sa prejednáva niečo čo sa ma bytostne nedotýka, alebo mi to je kradnuté jednoducho sa skupine podriadim.

Dôležitým faktorom je aj názor vodcu. V každej skupine je nejaký šéf, veliteľ, človek s prirodzenou autoritou. Ak tento vyjde s protinávrhom je možné že sa k nemu niekto hneď pridá. Ak však to urobí ,, radoví člen skupiny“ ostatný akoby čakali čo povie vedúci.

Či sa budem nekonformne správať záleží aj od vedomostí a dostatku podkladov o probléme. Ak téme nerozumiem, alebo mám len pár strohých informácii radšej sa prikloním k návrhu človeka o ktorom viem že je v tejto oblasti odborník. Prípadne si to naštudujem a keď budem ,,v obraze“ zastanem sa toho čo budem považovať za správne.

Dôležitá je tiež výchova. Povedala by som že najdôležitejšia. Ak je niekomu od malička vtĺkané do hlavy že si vždy musí stáť za svojim zrejme to tak aj bude robiť. Dôležité je aby pod váhou argumentov si dokázal chybu priznať a názor zmeniť.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.