referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Erika, Erik
Štvrtok, 2. februára 2023
Človek, indivíduum, osobnosť
Dátum pridania: 16.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinka1984
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 843
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 
Rozdiel medzi ľudskou spoločnosťou a živočíšnou skupinou

Už sám spôsob vzniku ľudskej spoločnosti ukazuje, že medzi ľudským a živočíšnym spoločenstvom je podstatný rozdiel.
Rozdiely medzi nimi môžeme zhrnúť nasledovne:
1. človek nielenže pracuje, nielenže vyrába, ale vyrába aj výrobné nástroje, čo žiadna živočíšna skupina nerobí. Včely svojimi telesnými orgánmi spracúvajú nektár na med, vtáky si robia hniezda, opice palicou zrážajú banány zo stromu atď. Opica, zavretá v izbe, kde z povaly visia banány, pokúsi sa ich dočiahnuť. Ak nemôže, obzerá sa okolo seba, či nenájde niečo, čím by to urobila. Ak sú v izbe debny, naukladá ich a opäť sa pokúsi dočiahnuť banány. No sama nie je schopná vymyslieť nejaký prostriedok, používa len tie, ktoré nájde hotové
Tým, že je človek schopný vytvárať výrobné sily, vykonáva v prírode proces, aký nevykonáva nijaký iný živočích, čiže mení prírodu, uskutočňuje proces pretvárania prírody podľa vlastných potrieb. Ako mení prírodu, čoraz viac mení seba samého. V tomto zmysle proces pretvárania prírody je zároveň procesom čoraz väčšieho vzďaľovania sa človeka od živočíšnych skupín. Vývojom výrobných prostriedkov človek prekonal biologické štádium a jeho vývin sa odvtedy stal i biologickým i spoločenským, čiže jednotou prírodného i spoločenského vývinu.

2. druhý podstatný rozdiel medzi ľudskou spoločnosťou a živočíšnou skupinou, ktorý vyplýva z prvého, je cieľavedomý charakter ľudskej práce. Ľudia v procese výroby, a najmä v procese výroby pracovných nástrojov si postupne rozvíjajú aj vedomie, čím sa podstatne vzďaľujú od živočíchov. Ľudská činnosť je sčasti uvedomená a sčasti neuvedomená, pudová, kým všetky činnosti živočíšnych skupín sú neuvedomené, inštinktívne, pudové.
Teda človek má najprv vo vedomí obraz predmetu, ktorý chce vytvoriť, a sám proces výroby je realizáciou tohto obrazu, ktorý sa vznáša v jeho vedomí. Uvedomeným charakterom činnosti a človek ako druh, ako rodová bytosť odlišuje od živočícha. U živočíchov nachádzame elementárne začiatky vedomia, do určitej miery schopnosť zapamätania, kombinovania, no nemôže byť ani reči o cieľavedomej činnosti. Naproti tomu mnohé činnosti človeka majú inštinktívny ráz, ako rôzne pudy, strach, náklonnosť, nenávisť atď.

3. ďalší markantný rozdiel medzi ľudskou spoločnosťou a živočíšnou skupinou vyplýva z dvoch predošlých, čiže z výroby výrobných nástrojov a z cieľavedomého charakteru práce, čiže z toho, že človek vo výrobnom procese vytvára celý systém vzťahov, veľmi rozmanité formy sociálnej nadstavby i kultúrnych výdobytkov, ale najmä rôzne formy spoločenského vedomia, ako náboženstvo, filozofiu, vedu umenie atď., zatiaľ čo u zvierat toto neexistuje, respektíve existujú len niektoré prvky deľby práce a akési začiatky spoločenskej organizácie.
Tým, že človek môže tvoriť podľa plánu – či už v oblasti výroby materiálnych podmienok existencie alebo v kultúrnej oblasti – stal sa tvorcom vlastných dejín, zatiaľ čo živočíšne skupiny tým nie sú.

4. veľký rozdiel medzi ľudskou spoločnosťou a živočíšnymi skupinami sa prejavuje aj v chápaní ich premenlivosti a zdokonaľovania. Ľudská spoločnosť sa mení relatívne rýchle, zatiaľ čo živočíšna skupina zostáva dlhý čas v podstate bez značnejších zmien. Človek sa totiž mení i ako biologická i ako spoločenská bytosť, ibaže ako spoločenská bytosť sa mení veľmi rýchlo a ako biologická veľmi pomaly.
Skutočnosť, že ľudská spoločnosť sa mení relatívne rýchlejšie ako živočíšna, nezávisí so biologických vlastností človeka. V podstate ju určujú tri hlavné činitele: skutočnosť, že človek pomocou výrobných nástrojov sám pretvára prírodu, skutočnosť, že človek sám tvorí dejiny a vytvára nové životné podmienky, čo vyplýva z toho, že v ľudskom živote existuje kontinuita vývinu, že totiž staršie generácie odovzdávajú spoločenské výdobytky svojim potomkom. Ľudská spoločnosť je schopná dosiahnuté výdobytky hmotnej i duchovnej kultúry prenášať na budúce generácie. Deje sa to výchovným procesom, ktorý prebieha priamo vo výrobnom procese, ako napríklad v rodových organizáciách, alebo ho vykonávajú rôzne spoločenské inštitúcie a vymoženosti, ako napríklad zvláštne školy, knihy, výchovné a kultúrne zariadenia, tak ako je to vo všetkých triednych systémoch. Takýto proces výchovy a prenášania dosiahnutých výdobytkov na budúce pokolenia v živočíšnych skupinách neexistuje.

V dôsledku týchto zvláštnych znakov, ktorými sa ľudská spoločnosť odlišuje od živočíšnych skupín, v ľudskej spoločnosti existujú i zvláštne javy, ktoré sa nazývajú spoločenskými javmi. Spoločenské javy v živočíšnych skupinách neexistujú, hoci i v tejto časti prírody nachádzame skupinové formy života.
Môžeme povedať, že existujú určité spoločné vlastnosti ľudského a živočíšneho sveta, ktoré nedovoľujú, aby sa medzi ne postavili absolútne medze, no na druhej strane existujú také veľké rozdiely, ktoré spôsobujú, že tieto dva typy spoločenstva sú vlastne dve rôzne kvality. Živočíšne spoločenstvo je biologický jav a ľudská spoločnosť je spoločenský jav, pre ktorý platia osobitné zákonitosti vývinu. Preto keď hovoríme o biosociológii, respektíve o zoosociológii, netreba zabúdať, že okrem určitých podobností medzi ľudskou spoločnosťou a živočíšnymi skupinami existujú také rozdiely, že by bolo nesprávne na základe niektorých spoločných prvkov jednoducho automaticky prenášať na ľudskú spoločnosť vlastnosti a charakteristiky, ktoré platia pre živočíšne skupiny.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.