referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
Človek, indivíduum, osobnosť
Dátum pridania: 16.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinka1984
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 843
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 
Vznik osobnosti v histórii spoločnosti je spojený predovšetkým s vývojom pracovnej činnosti človeka. Ňou sa človek začal odlišovať od zvierat. Nech už je činnosť živočícha akokoľvek zložitá, jeho vzťah k prírode zostane navždy bezprostredný. Neodlišuje sa od nej. Naproti tomu vzťah človeka k prírode je sprostredkovaný pracovnými nástrojmi.
V sociológii chápeme osobnosť ako produkt spoločenských vzťahov, ako konkrétny nositeľ týchto vzťahov, ako subjekt spoločenského systému.

Čo rozumieme pod pojmom osobnosť?
Osobnosť je definovaná veľmi nejednotne. Už v roku 1937 G.W.Allport podal prehľad takmer päťdesiatich definícií osobnosti. V 60-tych rokoch najpriliehavejšie definuje osobnosť G.Tarde: osobnosť je individuálna jednota človeka – je to jednota jeho duševných vlastností a dejov založená na jednote tela a utváraná i prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch. Stručnejšie povedané, osobnosť je človek ako psychický celok. V súčasnosti napr. I.S.Kon za osobnosť považuje ľudské indivíduum ako produkt spoločenského vývoja, subjekt práce, vzťahov a poznania, determinované podmienkami života spoločnosti.
Jedinec – označuje sa tak človek ako jedinečný predstaviteľ nejakého celku (biologického druhu alebo sociálnej skupiny). Indivíduum je ľudská bytosť, ktorá sa prejavuje vo svojej biologickej, fyziologickej, psychologickej a sociologickej podstate. Človek je indivíduom od narodenia a každý človek je nositeľom svojho jedinečného genotypu. Jeho individualita je neopakovateľná.

Individualita predstavuje špecificky sociálne a prirodzené vlastnosti a zvláštnosti človeka, ktorými sa odlišuje od všetkých ostatných, vzniknuté na základe jeho zdedených biologických predpokladov, sociálnych, telesných, psychických a získaných vlastností i tých, ktoré sa vyvinuli v procese ontogenézy.
Pojem osobnosť na jednej strane znamená konkrétneho jedinca ako subjekt činnosti v jednote jeho individuálnych vlastností a jeho sociálnych rolí. Na druhej strane osobnosť chápeme ako sociálnu vlastnosť jedinca, ako súhrn v ňom integrovaných sociálne významných čŕt, ktoré sa v procese priamych alebo nepriamych stykov samej osobnosti s ostatnými ľuďmi formujú a svojím spôsobom vytvárajú z človeka subjekt práce, poznania a sociálnych vzťahov. Tento druhý aspekt pojmu osobnosť má význam predovšetkým z hľadiska sociológie, lebo sociológiu zaujíma jedinec ako člen určitej spoločnosti, triedy, sociálnej skupiny a pod.

Štruktúra osobnosti

Každý systém – a teda aj osobnosť – je štruktúrovaný celok. Osobnosť je celok duševného života, a z toho celku možno vyčleniť určité zložky, ktoré majú rôzne funkcie a spoločne tvoria funkčný celok duševného života, ako napr. Jednotlivé orgány ľudského tela majú svoju funkciu účelnú pre život človeka vcelku.
Štruktúra osobnosti je teda určitý súbor dispozícií, ktoré vo vzťahu k vonkajšej podnetnej situácii realizujú určité vlastnosti reagovania. Osobnosť je štruktúrovaná v horizontálnom a vertikálnom smere. Horizontálna štruktúra je určovaná rôzne. Napr. H.J.Eysenck rozoznáva štyri hlavné sektory: inteligenciu, charakter, temperament a stavbu tela. Vertikálna štruktúra osobnosti je tiež určená nejednotne a vychádza z tzv. vrstiev osobnosti. Teória vrstiev osobnosti však nie je jednotne dokázaná a prijímaná a zastávajú ju najmä autori v biologicky orientovanej psychológii, napr. E.Rozhacká hovorí o „dieťati v človeku“, „zvierati v človeku“ a pod.
Osobnosť vystupuje ako subjekt sociálneho bytia. Nachádza sa v určitom vzťahu k spoločnosti a stáva sa predmetom pôsobenia dvoch protikladných síl, ktoré sa však vzájomne prelínajú:
a)sily, ktoré nútia človeka do spoločného života v spoločnosti a ku vzájomnému styku, napr. spájajú ľudí do kolektívu a skupín
b)sily, ktoré pobádajú človeka, aby sa vyčlenil z kolektívu ako zvláštny individuálny jav, ako spoločnosťou uznaná aktívna osobnosť.
Formovanie osobnosti je proces, v ktorom si človek postupne osvojuje sociálne etalóny, vypracované spoločnosťou, skupinou, pričom tento proces môže byť viac či menej intenzívny v závislosti od aktivity jednotlivca, od jeho subjektívnych prianí a schopností urobiť zo seba osobnosť určitého sociálneho typu. Problém osobnosti je veľmi zložitý, ale môže byť vyriešený, ak budeme v každom jedincovi vidieť osobnosť človeka.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.