- do pozornosti sa dostali v 2.polovici 19. storočia, dovtedy sa psychiatria orientovala len na ťažké duševné poruchy.
- Zvyčajne sa uvádza, že ide o ľahšiu duševnú úchylku. Trochu zložitejšie je posúdiť, či pri psychopatii ide o poruchu osobnosti alebo o poruchu jedinečnosti človeka.
- Ide o ľudí, ktorí sa svojim správaním odlišujú od zdravých ale nie natoľko aby sme ich mohli jednoznačne pokladať za duševne chorých.
- Psychopatické osobnosti sú také, ktoré svojou chybou trpia, alebo pre chyby ktorých
trpí spoločnosť.

Psychopatie sú charakteristické týmito znakmi : chorý má primerane rozvinuté intelektové schopnosti, nie je závislý od drog, ide o retardáciu osobnosti, ktorá sa prejavuje už v detstve a trvá celý život – porušené sebavedomie, hodnotenie, správanie, poruchy komunikácie s druhými ľudmi, predpokladá sa najmä biologický a psychosociálny faktor.

V školskom veku možno badať prejavy ako nestálosť, neschopnosť sústrediť sa na učenie, neposednosť, bojazlivosť, úteky z domu, klamstvo, záškoláctvo. V období dospievania je to odmietanie zaužívaných spoločenských noriem, suicidálne pokusy, pohlavná neviazanosť, toxikománia, alkoholové záťahy. V dospelosti sú to ťažkosti v sexuálnom živote, nadmerné sebavedomie alebo komplex menejcennosti, ťažšie zaradenie sa do kolektívu, správanie môže mať znaky agresivity.
Klasifikácia psychopatií – je nejednotná, jednotlivé typy sa zvyčajne opisujú podľa prevládajúcich vlastností.
(Napr. hypertýmne osobnosti – nadmerná veselosť, sangvinický temperament, nadmerný smiech až hlučnosť. Depresívne osobnosti – trvalo smutná nálada. Sebaneisté osobnosti – citlivé, ľahko zraniteľné osoby, základným znakom je neistota, ovplyvňuje aj schopnosť komunikácie. Náladovo labilné osobnosti – základným znakom je instabilita, znepokojujú buď seba ale iných. Anetické ( bezcitné ) osobnosti – nemajú morálne zábrany, sú neláskavý, častá je trestná činnosť.)

Iná klasifikácia je na :

Paranoidná psychopatia – nesprávajú sa podľa reality ale podľa toho ako realitu sami hodnotia, väčšinou vo svoj neprospech pretože sú podozrievaví a precitlivení, nevedia primerane hodnotiť vzťah druhých ľudí k sebe.
Schizoidná psychopatia – porucha sa prejaví najčastejšie v puberte, v centre stojí vždy introvertnosť – nadmerné zahĺbenie do seba, nedostatočný vzťah ku skutočnosti. Majú nezvyčajné správanie ( bizarné prejavy ) preto bývajú označovaní za čudákov, mávajú čudné záľuby a zvyky, sú nepraktický, chudobný na emócie, cudzota vo vzťahu k druhým i k najbližším, nedostatočný záujem o ľudí – ich kontakty sa obmedzujú na jednu osobu alebo iba na rodinu.

Explozívna psychopatia – typická je výbušnosť, nestabilita s tendenciami k hnevu, agresivite, zlosti. Agresívne správanie: slovné (nadávky, vyhrážanie) a fyzické.

Hysterická psychopatia – poruchy v interpersonálnych vzťahoch, chorý sa usiluje vyniknúť za každú cenu v akejkoľvek situácii, používa na to všetky dostupné prostriedky, vytvárajú zdanie dôležitosti vlastnej osobnosti, sú značne emočne labilní, presadzujú sa na účet druhých - klamstvom a ohováraním, manipulujú s ľuďmi pre svoj vlastný prospech, majú potrebu budiť pozornosť.

Anankastická psychopatia – vyznačuje sa nutkavými prejavmi ( fóbie, obsesie ). Jej znaky : perfekcionizmus, často vytvorenie celého ceremoniálu náhradných úkonov, ktorými sa realizuje nutkanie, pochybnosti a neistota. Anankastické správanie má nutkavý charakter, prejavuje sa proti vôli človeka, ktorý si je vedomí jeho nezmyselnosťou. Anankazmy sa prejavujú priamo v konaní človeka, sú neodbytné – nepotrebné sčítavanie krokov v miestnosti, neustále prepočítavanie peňazí.

Úzkostná psychopatia – precitlivenosť na odmietnutie, človek sa bojí každej situácie, v ktorej by nebol akceptovaný, trápi sa pre svoje aj malé nedostatky, zľahčuje svoje úspechy – nedostatočná sebaúcta.

Asociálna psychopatia – prekračovanie ustálených sociálnych noriem.( časté striedanie sexuálnych partnerov, nestálosť, výtržníctvo, neplatenie dlhov, neschopnosť postarať sa o vlastné deti, snaha ukazovať sa v lepšom svetle aj za cenu klamstva.

Hraničná psychopatia – striedanie nálad, neschopnosť znášať samotu – samovražedné pokusy, neschopnosť korigovať agresiu, impulzívnosť správania, ktoré dotyčného poškodzuje (hazardné hry...)

Všetky typy majú spoločné črty, ktoré súvisia s poruchou vytvárania JA, hodnotenia a formovania osobnosti v detstve a mladosti.

Liečba :
- je dlhodobá, vrátane psychofarmák, kolektívna psychoterapia, odlišnosti pri liečbe základných typov (pri schizoidnej sa postupuje ako pri schizofrenickom ochorení, pri explozívnej sú to psychofarmaká a nacvičenie odolnosti voči stresu, pri paranoidnej učíme chorého dôverovať iným ľudom...)