Radoslav Vorálek
2CH2

SOCIÁLNA PERCEPCIA


Podstatou sociálnej percepcie je sociálne vnímanie, ktoré sa viaže na vnímanie druhých ľudí. Existujú tri základné typy realizácie sociálneho vnímania-poznávania. Prvým je intuitívne poznávanie ktoré je založené na tzv. vcítení sa do situácie a stavu druhého človeka. Druhým typom je vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov človeka. Tretím typom je hodnotenie ľudí na základe prejavov ich správania a to buď v laboratórnych podmienkach, alebo v prirodzených podmienkach.
Aj keď vnímanie a hodnotenie druhých ľudí je každodennou záležitosťou, nie je to jednoduchá vec a to najmä preto, že obsahuje viacero aspektov ktoré pri tom berieme do úvahy. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné komponenty vnímania a to: atribučný - základom ktorého je to, že vnímanej osobe priraďujeme určité charakteristiky a znaky, očakávací - pri ktorom sa prejavujú očakávania vnímajúcej osoby na správanie a nakoniec afektívny – ktorého podstatou je afektívne reagovanie na osoby a ich správanie.
Ak by sme chceli začleniť človeka do sociálneho prostredia podľa formy sociálnej percepcie podľa G.M. Andrejevovej to môžme urobiť takto:
- jeden člen skupiny vníma druhého člena skupiny
- člen vníma svoju vlastnú skupinu
- člen skupiny vníma druhú skupinu
- člen prvej skupiny vníma člena druhej skupiny
- skupina vníma jedného zo svojich členov
- skupina vníma jedného z členov druhej skupiny
- prvá skupina vníma druhú skupinu

V priebehu života sa u človeka vytvára určitý systém vnímania a hodnotenia sveta, relatívne stály systém poznávacích aktivít osobnosti označovaný ako kognitívny štýl. Počas postupného rozvíjania sa vyvinuli viaceré prúdy výskumov, pričom medzi najvýznamnejšie patria:
1. závislosť – nezávislosť
2. reflexívnosť – impulzívnosť
3. adaptívno – inovačné riešenie
Činnosť vnímania má vo všeobecnosti tri cykly ktoré opakujú až do potvrdenia hypotézy. Prvá fáza obsahuje prípravu hypotézy, druhá informácie o objekte vnímania a tretia potvrdenie alebo zamietnutie hypotézy. Hypotéza pozostáva vždy zo skúsenosti z predchádzajúceho vnímania a jej overenie sa robí na základe postaveného vzťahu medzi hypotézou a podnetom. Ak je hypotéza zamietnutá, hľadajú sa nové vzťahy – čiže stavia sa nová hypotéza.
Pri procese vnímania sa využíva sociálny kontakt. Jeho základnou črtou je obojstrannosť, čo znamená že dochádza k stretávaniu sa istých strán ktoré vystupujú jako objekty i subjekty vnímania.