Psychické zdravie a stres

Na osobnosť človeka pôsobia rozličné podnety a kladú určité nároky na jej adaptáciu. Tieto nároky predpokladajú u osobnosti istú kapacitu na ich zvládnutie. Jedným z najdôležitejších predpokladov na zvládnutie nárokov je zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha.

Duševné(mentálne, psychické) zdravie: duševne zdraví ľudia podľa Svetovej federácie duševného zdravia.
1. majú sami k sebe dobrý postoj- nenechajú sa premôcť emóciami, nepodnecujú/ nepreceňujú svoje schopnosti…
2. cítia sa dobre medzi inými ľuďmi
3. sú schopní zvládať požiadavky života- snažia sa zvládnuť problémy, plánujú vopred, neobávajú sa budúcnosti, využívajú
Stres a záťaž: schopnosť človeka vysporiadať sa s požiadavkami života môže byť ohrozovaná nepriaznivými faktormi:
Stres- nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá je naň kladená
Záťaž- nadmerná námaha, vyvoláva všeobecný adaptačný syndróm(podľa autora stresu- H.Selyeho), t.j. reakciu žliaz s vnútorným vylučovaním, kt. zvyšuje pripravenosť organizmu reagovať. Charakteristickou odpoveďou na záťaž je reakcia útok alebo útek.

Štádiá stresu:
1. alarm- org. je v stave zvýšenej pozornosti
2. rezidencia- stres trvá, fyziologická reakcia sa vracia do normálu, ale zásobáreň energie sa postupne vyčerpáva
3. exhaucia- úplné vyčerpanie
Dôsledky stresu na psychiku:
Adaptačné mechanizmy- chránia osobnosť na psychologickej úrovni
Maladaptácia- neprimeraná adaptácia- nesúhlas medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia. Ak ňou trpí sám jedinec, ide o neurotickú maladaptáciu, ak nesúhlas zasahuje do okolia, ide o sociálnu maladaptáciu. Soc., neadekvátnosť, delikvencia, kriminalita- morálna maladaptácia.
Adaptácia- adekvátna- primeraná- aktivity jedinca. Ktoré sú v súlade s jeho potrebami a nezasahujú do potrieb iných ľudí. Tento súlad zabezpečujú demokratické mechanizmy.

Signály stresu:
symptómy- nevoľnosť, bolesti hlavy, chrbtice, kožné vyrážky, nespavosť…- ukazovatele
psychologické symptómy- napätia v nálade(úzkosť, depresie, hnev, podráždenosť), v správaní(narušenie spánku, prejavy agresie, emocionálne výbuchy)
somatické- telesné symptómy- obhrýzanie nechtov, škrabanie sa vo vlasoch, škrípanie zubami
Stratégie zvládania- spôsoby správania, ktorými človek dokáže stresu odolávať, alebo ho prekonávať. Ide o proces, na ktorom sa zúčastňujú 2 komponenty: snaha o riešenie problému a snaha o emocionálnu reguláciu- snaha regulovať emocionálne dôsledky stresu.
Všeobecné kategórie stratégií zvládania:
1. stratégia hľadania informácií
2. priama akcia
3. inhibícia činnosti(utlmenie)
4. intrapsychická stratégia- popieraním stresora vyhýbaním sa mu
5. obracanie sa na druhých
Štýl zvládania- spôsob zvládania stresu, napr. hysterická reakcia alebo schopnosť reagovať vyrovnane(bez výraznejších emocionálnych prejavov)
Mentálna(duševná)hygiena- je prostriedkom prevencie psychických porúch, rozvíjania duševného zdravia a nadobúdania duševnej rovnováhy. Faktory, ktoré sa zúčastňujú na prevencii: sféra medziľudských vzťahov- rodina, výchova, sebavýchova

Význam duševnej hygieny:
1. prevencia telesných a duševných porúch a ochorení
2. účinok na sociálne vzťahy jedinca
3. účinok na pracovný výkon
4. udržiavanie a dosahovanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Prostriedky duševnej hygieny:
1. životospráva- organizácia striedania práce a odpočinku, režim spánku, striedanie telesnej a duševnej činnosti…Dôležitá je organizácia času.
2. úprava životného prostredia- správne osvetlenie, farebnosť prostredia, vetranie, zvuková izolácia…
3. úprava sociálnych vzťahov- disciplína- príkazy, zákazy, konflikty
4. sebavýchova a autoregulácia- sebavýchova- cieľavedomí rozvoj vlastnej osobnosti(celoživotný proces) a autoregulácia- človek pôsobí sám na seba, napr. sa zbavuje zlozvykov