Taktiež aj náchylnost' k niektorým chorobám môže mať základ v zdedených anatomicko-fyziologických danostiach. Z uvedeného vyplýva, že dedičnost sa u potomkov prejavuje najmä:
- biologickou podobnosťou s rodičmi (telesné konštrukcie; farba kože, vlasov, očí, tvar uší, úst, nosa a pod.);
- niektorými osobitosťami nervovej sústavy (na jej základe sa v interakcii s okolitou realitou vyvíja určitý typ vyššej nervovej činnosti cholerický, sangvinický, flegmatický, melancholický typ);
- vrodenými nepodmienenými reflexami (prehĺtací, obranný, orientačný);
- typicky ľudskými charakteristikami (vzpriamená chôdza, reč, schopnosťou myslieť a pracovať - tieto prejavy však nezávisia iba od
dedičnosti, ale ich vývoj výrazne ovplyvňuje aj prostredie a výchova dieťata, ktoré ak by nežilo v ľudskej spoločnosti, nenaučiĺo by sa vzpriamene chodiť, ani hovoriť;
- zdedenými vlohami a vlastnosťami zmyslových orgánov pre niektoré činnosti (napr. pre hudbu, mal'ovanie,. matematiku, jzyky a pod. Tieto vlohy sú skôr potencionálne možnosti, ktoré sa môžu rozvíjať vplyvom vonkajších podmienok a za aktívnej účasti jednotlivca.)
Je potrebné, počítať aj s tým, že niektoré morfologické zvláštnosti nemusia mať pôvod dedičný, ale môžu byť vyvolané.vplyvom životného prostredia a zapríčinené biologickými a inými vplyvmi už v prenatálnom vývoji jedinca. Mutáciu dedičných informácií môžu zapríčiniť napr. rôzne druhy žiarenia, toxikománia, alkoholizmus, infekčné choroby rodičov, trauma matky počas tehotenstva a iné. Môže sa, pravda, vyskytnúť aj taká mutácia, že gény alebo ich komplexy zmenia svoju štruktúru trvalo a dediteľne.
V súvislosti s dedičnosťou treba ,poznamenať, že poznáme dedičnosť dominantnú, resp. dominantné vlastnosti dedičné, ktoré sa pravidelne vyskytujú pri každej generácii potomstva a dedičnosť recesívnu, keď istá vlastnosť obchádza niektoré generácie, resp. ostáva pri jednej generácii skrytou, pri druhej sa objavuje, prípadne vynechá len niektorých členov generácie.
Súbor a komplex dedičných vlastností nazývame genotyp. Fenotypom označujeme súhrn znakov a vlastností, ktoré jedinec získa na základe genotypu pod vplyvom prostredia a výchovy.
K neobyčajne významnej dedičnej vybavenosti človeka patrí plastičnosť jeho nervovej sústavy, čo umožňuje ľahšie sa vyrovnávať s okolitým prostredím ako iným živým organizmom. Plastičnost nervovej sústavy človeka je jednou z podmienok akéhokoľvek učenia, výchovy a dispozícií pre psychický vývoj.
Význam dedičnosti nemožno podceňovať, ale ani preceňovať. Mnoho z toho, čo sa obvykle pričíta dedičnosti je výsledkom výchovy a napodobňovania rodičov.