je to vlastne syntéza špecifických okolností, ktoré istým spôsobom pozitívne pôsobia na vychovávaného jedinca.Patria sem pre výchovu typické podnety spoločenského prostredia, ktorých nositeľom je predovšetkým rodina, škola, výchovné inštititúcie, kultúrne inštitúcie, detské kolektívy, detské skupiny a iné. Pretože rodina tvorí pre dieťa primárne prostredie, ktoré má veľký vplyv na vývin osobnosti, je úlohou rodičov vytvoriť v nej vhodné podmienky preň. Dieťa vidí vo svojich rodičoch dokonalé bytosti, rodičia preň predstavujú prirodzenú autoritu, ktorej sa musí podriaďovať, od ktorej a kvôli ktorej sa učí kontrolovať svoje správanie a konanie. V rodine sa uskutočňuje prvý stupeň jeho socializácie, dieťa si postupne uvedomuje, že musí brať ohľad na ostatných ľudí vo svojom prostredí a prispôsobovať sa. Predovšetkým v závislosti od toho, aký pomer sa utvára medzi dieťaťom a jeho rodičmi, bude sa formovať jeho vzťah k iným ľudom a k celej spoločnosti, až bude staršie.Povinnosťou rodičov je teda pripraviť a udržiavať pre dieťa; ktoré vychovávajú, najvhodnejšie a najlepšie výchovné prostredie.Ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie? V prvom rade to má byť kompletná rodina: otec, matka a podľa možnosti súrodenec alebo súrodenci. Najdôležitejšia osobnosť je matka, ktorá svojou láskou, starostlivosťou a opaterou poskytuje pocit bezpečnosti a istotu, že sa oň starajú. Matkino láskanie a prihováranie sa dieťaťu, jej láskyplný úsmev má význam už vtedy, keď dieťa ešte nie je schopné reagovať naň, alebo reaguje len tým, čoho je schopné: svojím nevinným úsmevom.Druhou osobou je otec, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom pracovitosti, autoritou a prameňom hrdosti. Dieťa obyčajne trávi väčšinu času v rodine, vedome alebo nevedome si v nej vyhľadáva svoj model, vzor správania a napodobňovania. Dievča obyčajne napodobňuje matku, chlapec otca alebo staršieho súrodenca. Kráča v šľapajach, ktoré "vychodili" členovia rodiny, napodobňuje ich v správaní, konaní i myslení.Rodinný súlad, vzájomná úcta, spokojné, živé a optimistické rodinné prostredie poskytujú dieťaťu vhodné príklady, podľa ktorých si utvára vzťah k práci, k iným ľudom, kde si osvojuje rešpektovanie práv, záujmov a potrieb iných ľudí a zmysel pre kolektivizmus a život ako člen kolektívu.Veľmi dôležitý je vzťah rodičov k dieťaťu v tom zmysle, ako oni naň pozerajú, čo od neho očakávajú, akú budúcnosť mu predbežne vytyčujú, predpovedajú alebo akú si predstavujú.Vďaka zrovnoprávneniu žien s mužmi a zamestnanosti matiek začalo byť samozrejmou povinnosťou mužov zúčastňovať sa na jednotlivých prácach v domácnosti.