Nikoho už dnes neprekvapuje, ak sa muž hrá s deťmi, chodí po ne do jasiel, škôlky - veď aj on ich spolu s manželkou vychováva a obidvaja rodičia sa vzájomne doplňujú.Osobný príklad je najlepšia, ale najťažšia výchovná metóda. Byť vzorom a vhodným príkladom pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre sebakritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe, osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky a bol vzorom nielen doma, ale aby si takú povesť získal aj na svojom pracovisku. Je totiž bežné, že od iných požadujeme viac ako od seba samých. Ak sa nechceme stať pokrytcami, nemôžeme vo výchove chcieť od seba málo a od detí mnoho. Deti by to čoskoro zbadali, a preto by sme nemali úspech.Okrem osobných príkladov rodičov v pracovitosti a dobrých medziľudských vzťahov je pre dieťa veľmi dôležité, aby malo v rodine dostatok kladných podnetov, ktoré sú základom jeho sebadôvery, sebavedomia, správnych predstáv o sebe, o svojich schopnostiach. To sa potom nepochybne odrazí na jeho ambíciách, ktoré ho poháňajú do práce a vedú k vynikajúcim výkonom. Ak je dieťa ponižované, ak ho urážajú a ak sa pochybuje o jeho schopnostiach, o jeho budúcnosti alebo o jeho uplatnení sa v spoločnosti, dieťa podľa toho aj koná - začne trpieť komplexom menejcennosti. Rodičia mu veľmi ublížili a zle ho pripravili pre život.Morálnou povinnosťou každého rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa tak, aby si dieťa mohlo od neho od malička osvojovať zásady hygieny, poriadkumilovnosti, pravdovravnosti, úcty a správneho vzťahu k iným ľudom i pracovitosti. Dieťa, ktorému rodičia vytvorili vhodné výchovné prostredie, ktoré od malička dostávalo dostatok kladných podnetov, pokiaľ je telesne a duševne zdravé, bude si správne počínať v škole, medzi vrstovníkmi aj inde.Žiaľ, v mnohých rodinách rodičia robia vo výchove chyby, ktoré sa potom prejavujú v povahových defektoch ich nesprávne vychovaných detí. Deti bolestne prežívajú každú nedokonalosť rodičov, hanbia sa napríklad za alkoholizmus otca alebo za jeho neadekvátne správanie k ostatným ľuďom, a to najmä keď sú väčšie.
V súvislosti s významom vlastnej činnosti pri utváraní a rozvoji osobnosti človeka je potrebné vysvetlit', čo rozumieme pod všeobecným pojmom činnost. Pod činnostou človeka rozumieme rôzne operácie duševného a fyzického rázu, ktore prispievajú a smerujú k rozvoju jeho psychických funkcií, k osvojovaniu si pozitívnych ľudských hodnôt a k tvorbe nových duchovných a materiálnych hodnôt. Sú trí základné formy činnosti: hra, učenie, práca.