Druhá krajnosť spočíva v tom, že.výchova nemá žiaden účinok a celý charakter človeka je vrodený (Schopenhauer), aký je človek od prírody, taký zostáva po celý život.
"Pravdu majú tí, ktorí sú uprostred medzi týmito dvoma extrémami, výchova nie je všemohúca, lebo podľa dennej skúsenosti sa uplatňuje vplyv prostredia domáceho, verejného a rôzne iné vplyvy, ktoré nemôže vychovávateľ ani vypozorovať, tým menej kontrolovať. Výchova však nie je ani bezmocná, lebo máme také množstvo výchovných prostriedkov ako prirodzených tak i nadprirodzených, takže pri správnom a opätovnom použití musíme mať úspech." Toto tvrdenie však platí iba dovtedy, kým objektom výchovy je zdravý a normálny jedinec.
V súčasnej pedagogike sa stretávame s pojmom tzv vychovateľnost. "Vychovateľnosť znamená mieru, v akej môžeme u jednotlivca dosiahnuť dané výchovné ciele výchovným pôsobením.. Vychovateľnosť závisí jednak od vlastností, schopností vrodených, zdedených, ale jednak aj od vplyvu okolia..."
Výchovná činnosť je zložitý jav Zložitá je najmä preto, že pedagóg sa pri jej realizácii stretáva s vychovávanými rôzneho veku a rozličných ~ osobnostných índivídualit. Každý vychovávaný prekonal vo svojom doterajšom živote svoju individuálnu, nikým neopakovateľnú cestu, získal isté dojmy, zážitky a skúsenosti, ktoré podstatnou mierou podmieňujú výsledky výchovriého pôsobenia.
Ak výchovu chápeme ako proces utvárania a rozvoja osobnosti (ako proces globálny) zahrňuje v sebe aj vzdelávanie, aj vyučovanie, aj učenie. Súčasťou tohto rozvoja je aj rozvoj intelektuálny, psychický i biologický. Tento sa cieľavedome zabezpečuje vzdelávaním, pri ktorom škola vystupuje ako jeho hlavný a koordinujúci činiteľ. Vyučovanie ako forma výchovnovzdelávacej práce je významným prostriedkom pri plnení výchovných a vzdelávacích cieľov a úloh.
V súčasnom období nie je možné, aby základná škola poskytovala všetky poznatky, ktoré veda doposiaľ nazhromaždila. Preto obsahom vzdelávania sú také vedomosti a činnosti, ktoré žiak bude nevyhnutne potrebovat. tento minimálny obsah s maximálnym formatívnym účinkom označujeme pojmom základné učivo. Výber základného učiva musí zároveň spĺňat požiadavku vedeckosti a primeranosti. Dôležitou funkciou modernej školy je rozvíiať myslenie žiakov, ich činnosť, aktivitu a tvorivosť.
V súčasnosti, viac ako kedykoľvek predtým, zaznamenáva počítačový priemysel nesmierny rozmach. S tým súvisí aj otázka internetu a virtuálnej reality. Dôležité je si uvedomiť v akom vývinovom štádiu sa táto technika nachádza. Ani zďaleka to nie je tak, ako to popisujú autori sci-fi románov, i keď sa pomaly, ale isto, k tomu približujeme. Treba si však uvedomiť, že internet aj virtuálna realita by tu neboli, keby neexistovali počítače. Internet je celosvetovo rozšírená počítačová sieť. Spája kontinenty, krajiny, ľudí. Je to informačná diaľnica, zvykne sa nazývať aj fenomén tejto doby.