Internet nie je len dobrý alebo len zlý, je taký aký ho spravili jeho používatelia, to znamená milióny ľudí, ktorí vysedávajú pri počítačoch.
Internet je na Slovensku pomerne málo rozšírený. Veľmi populárny je najmä medzi študentmi. Ak sa niekomu zdá veľa pozerať dve hodiny TV, tak vedzte, že na internete tie dve hodiny uplynú ako voda a sú prípady, keď dotyčný sedí za počítačom i viac ako šesť hodín nonstop a jediné, čo ho odtiaľ vie dostať je potreba ísť na WC alebo niečo si zajesť.
Ďalšie nie menej nebezpečné riziko internetu je prístup k rôznym informáciám, teda aj k eroticky orientovaným. To môže mať veľmi negatívny vplyv na morálny vývin mladších „internetistov“. Je paradoxné, že tieto stránky patria k najnavštevovanejším. Navštevujú ich aj rodičia, ktorí to zároveň zakazujú svojim ratolestiam. Na konci devätnásteho storočia sa na základe Edisonovho vynálezu objavili „oživené obrázky“, vtedy zachvátila svet posadnutosť po trhavo sa pohybujúcom celuloidovom páse. Táto posadnutosť sa objavuje vždy, keď sa na trhu objaví niečo neznáme, čo môže priniesť ľudskej duši nové a vzrušujúce poznatky. A teraz na konci storočia dvadsiateho prichádza nový vynález. Virtuálne realita.
Autor literárneho diela sa snaží vtiahnuť čitateľa do deja knihy tak, aby ho prežíval ako v skutočnosti. To je však aj úlohou virtuálnej reality. Niektorý čitatelia sú do deja knihy vtiahnutý tak, že konajú a myslia ako ich obľúbený hrdinovia a knihu stotožňujú so životom. No toto isté hrozí aj vo virtuálnej realite, no možno vo väčšom rozsahu, lebo dotyčný vníma virtuálny svet viacerými zmyslami súčastne a to vytvára dojem skutočného sveta. Môže pôsobiť VR ako droga novej generácie? Môže vyvolávať alternatívne stavy vedomia, či psychadelické zážitky podobné tým, ktoré sú vyvolávané halucinogénmi, napr. LSD? Nebudú ľudia radšej utekať do sveta, kde sa im môžu splniť všetky priania, kde sa im bude všetko dariť, proste do sveta VR? Keď môžeme elektronicky stimulovať zmyslové orgány, prečo by sme nemohli vyvolať zážitky podobné halucináciám v drogovom opojení – obrazy plné bielych myší, plastické priestorové steny plné našich spomienok. Scéna môže byť interaktívna, môžeme vziať naše spomienky vložiť ich do mixéra a namiešať koktail plný farieb za potlesku bielych myšičiek. Znie to ako halucinácia, vypadá to ako halucinácia, ale v skutočnosti to nie je halucinácia, pretože to nevzniká v našom mozgu, ale na sietnici, takže to nebude halucinácia, pretože v našom mozgu nebude dochádzať k chemickým zmenám. Ale predsa len sa VR môže stať drogou iného typu, tak ako televízia, počítačové hry, internet ..