Podmienky efektívneho učenia

Každý vývoj je možný len na pôde prispôsobovania sa a učenia sa. To obzvlášť platí pre nás, ľudí, pre život každého jedinca. Všetci sa musíme neustále učiť. Možno povedať: celý náš život sa uskutočňuje ako proces učenia sa, a až tak dostáva svoj smer a zmysel. Vedomosti ešte nezaručujú úspech v povolaní a v spoločenskom živote. V živote ide o presadenie týchto vedomostí do praxe. Inteligencia bez schopnosti adekvátne a účinne využiť dané vedomosti je bezcenná. Pre úspech popri inteligencii a skúsenostiach sú rozhodujúce aj iné faktory.
Všeobecne sa pod inteligenciou rozumie suma našich duchovných schopností a podľa užšieho pojmového vymedzenia naša schopnosť myslenia a poznania.
Učenie sa naráža na individuálnu štruktúru osobnosti učiaceho sa. Skladá sa z nasledujúcich faktorov 1. z výkonnosti
2. z kontaktovosti
3. z motivácie
4. z duchovného dedičstva.

Výkonnosť sa skladá v rozhodujúcej miere z nasledovných faktorov :
1. z inteligencie
2. zo schopnosti koncentrácie
3. z nadania
4. z kreativity
5. z pamäti.

Každý z nás používa neustále tri druhy učenia sa.
1. Učenie sa napodobňovaním:
Toto učenie je typické pre každé dieťa.
2. Učenie sa pokusom, omylom a úspechom
Na to aby sme sa niečo naučili musíme vykonať celý rad pokusov ( pokusná fáza ), z nich sa celý rad nepodarí ( fáza omylov ), až sa konečne jeden pokus podarí ( fáza úspechu ). Rýchlosť závisí od stupňa motivácie.
3. Učenie sa poznaním:
Pri tomto spôsobe človek nepotrebuje žiadny pokus, stačí mu teoreticky si premyslieť možnosti ako nájsť najlepšiu cestu k riešeniu.

Faktory podporujúce učenie
Aj učeniu sa treba učiť. Inak sa z učenia stáva mučenie. Talent, nadanie alebo jednoducho inteligencia sa dajú v značnej miere získať. Možno ich učením sa a vzdelávaním rozvíjať až do vysokého veku.

Typy ľudí :
Aby sme sa optimálne učili, musíme vedieť, či patríme k vizuálnemu, akustickému alebo motorickému typu. Osemdesiat percent ľudí patrí k vizuálnemu typu, to znamená, že si najhlbšie zapamätajú to, čo vidia. Akustický typ si najľahšie pamätá to, čo počul a osvojuje si učebnú látku najľahšie čítaním nahlas a opakovaním. Motorický typ si pamätá najlepšie to, čo si písomne zaznačil. Je to len hrubé delenie. V skutočnosti patrí väčšina ľudí k zmiešaným typom.

Miesto na učenie :
Je dôležité, aby sme vedeli, kde sa môžeme najlepšie učiť. Pre mnohých je to vlastná izba a učia sa v nej pri písacom stole, v kresle alebo v posteli.

Iným sa lepšie učí v knižnici alebo dokonca v kaviarni.

Fáza vysokého výkonu :
Dôležitým faktorom je kvalita času. Čas má nielen určité trvanie, ale aj celkom určitú kvalitu. Sú fázy, keď sme schopní vrcholových výkonov, a sú fázy, ktoré sú vhodné len na vybavovanie rutinných záležitostí. Zistite, či ste ranným alebo večerným typom a v ktorom čase dňa a noci ste najvýkonnejší.

Vnútorný rytmus :
Každý človek má individuálny rytmus. Ak neprichádzajú zásahy zvonka, tak sa prebúdzame denne o tom istom čase a večer sme unavení v tom istom čase. Tento nám vlastný rytmus je len podmienečne závislý od vonkajších faktorov. To má za následok , že existujú pre každého jednotlivca ideálne pracovné fázy aj fázy učenia sa, aj ideálne relaxácie, ktoré pochádzajú z vnútorného rytmu, ktoré už poznáme a ktoré by sme mali podľa možnosti aj dodržiavať.

Harmonogram dňa :
Avšak naproti tomu, čo bolo spomenuté vyžšie , neznamená to, že by sme nemohli pracovať alebo učiť sa aj mimo svojho rytmu. Odporúča sa jednoducho dodržiavať vlastný rytmus. Ak si zvyknete denne sa učiť v určitom čase, tak v každom prípade svoj výkon zvyšujete.

Časový kapitál :
Schopnosť ekonomicky narábať s časom je aspoň tak dôležitá, ako umenie viesť ľudí. Schopnosť správne využívať čas rozhoduje väčšinou o osobnom úspechu alebo neúspechu. Len neúspešný človek nemá nikdy čas.

Deštruktívne pocity :
Strach uvoľňuje v človeku prostredníctvom prastarého mechanizmu úniku hormóny, ktoré telo privedú do najvyššej schopnosti výkonu, avšak zároveň sa odstránia aj nedozerné blokády v učení sa a myslení. Každý nával strachu sa pokúste zneutralizovať a pozitívne spracovať. Strach je veľmi zlá hnacia sila. Taktiež iné deštruktívne emócie, ako napr. hnev, závisť a nenávisť ohrozujú učenie sa. Veľmi dôležitá je psychohygiena. Odbúravajte deštruktívne citové návaly, zaujmite pozitívny postoj a pokúste sa pozrieť s odstupom na problémy a konflikty dňa. Hľadajte vo svojom podvedomí správnu cestu. Tešte sa na budúci deň a dajte si dve až tri konkrétne predsavzatia pre nasledujúci deň.

Povedať nie :
Ak sa naučíte povedať nie, jednoducho sa vyhnete mnohým problémom a neskorším prekážkam. Necítite sa zaviazaný robiť to, čo by ste radšej odmietli. Otvorené nie je lepšie ako polovičné áno.

Naučiť sa načúvať :
Správne načúvanie je aktívny proces, ktorý prebieha v príjme informácií a kritických konfrontácií s cudzími názormi a okrem toho musíte triediť, čo je dôležité a čo nie. Zároveň musíte ihneď porovnať obsah počutého so svojimi vedomosťami a uviesť ho do vzťahu so svojimi názormi.

Správne načúvanie nie je pasívne hltanie informácií, ale intenzívna duchovná práca.

Okolnosti, ktoré sťažujú učenie sa :
Skoro tak dôležité, ako využívanie všetkých faktorov, ktoré uľahčujú učenie sa, je to, aby sme odstránili tie okolnosti, ktoré ho sťažujú. Preto by sme si mali byť vedomí týchto okolností.
K učeniu patrí príjemná izbová teplota. Ak je príliš chladno, potom človek venuje viac pozornosti trasúcemu sa telu ako učebnej látke. Ak je však príliš teplo, človek je lenivý.
"Plný žalúdok sa neučí rád." Po jedle sa mozgu odníma príliš veľa krvi pre trávenie, čím znemožnený optimálny výkon. Ani škvŕkanie v žalúdku od hladu nie je pre učenie sa dobré.
Príliš jasné svetlo namáha oči a človek sa rýchlo unaví. Naproti tomu slabšie svetlo očiam vôbec neškodí, naopak trénuje oči, pokiaľ sa samozrejme pritom človek nenamáha. Námaha v dôsledku slabého osvetlenia škodí očiam a treba sa jej vyhýbať.
Pri učení nesmie chýbať kyslík a čerstvý vzduch. Mozog je najväčším spotrebiteľom kyslíka v ľudskom organizme. Spotrebuje asi dvadsať percent kyslíka z celkového množstva. Zívanie nie je len prejavom nudy alebo nezaujímavej učebnej látky, ale aj nedostatku kyslíku alebo pohybu.
Mnohí ľudia trpia na nedostatok pohybu a jeho následky. Mali by sme sa snažiť aspoň raz denne dobre spotiť pri športovej hre či inej telesnej námahe.

Správne stravovanie :
Správne stravovanie prispieva k úspechu v učení sa. Veľmi dôležité je zásobovanie tela vitamínmi, minerálnymi látkami a stopovými prvkami. Predovšetkým je to fosfor. Ak napríklad dva až trikrát do týždňa konzumujeme sardinky, značne sa zvýši naša pozornosť a schopnosť učenia sa. Ak by ste zjedli tridsať až sedemdesiat gramov lecitínového granulátu, zvýšili by ste si na štyri až päť hodín svoju schopnosť výkonu približne o dvadsaťpäť percent, čo je pre skúšky, konferencie alebo jednania veľmi dôležité. Duševne pracujúcim sa odporúčajú šaláty, zelenina a ovocie. Hlavným problémom je však kvantita. Väčšina duševne pracujúcich ľudí jedáva príliš veľa. Takže jedzte čo vám chutí, ale s mierou.
Pri zdravej, pestrej a čo do množstva nie príliš bohatej strave nie je potrebné užívať rôzne šťavy a tabletky na zvyšovanie výkonnosti. Ako trvalé posilňujúce prostriedky nie sú nevyhnutné, ba niekedy až škodlivé.

Odporúčania, ktoré uľahčujú učenie :
Predstavte si učebnú látku pokiaľ možno čo najplastickejšie a najobraznejšie. Obraz potom preložte alebo premiestnite do podvedomia.
Ak chceme učebnú látku opakovať, mali by sme, vzhľadom na prvé učenie sa látky, zmeniť okolie, obdobie dňa a poradie i spôsob postupu. Tak sa totiž naučená látka uskladní na rôznych asociačných dráhach.
Dbajte na to, aby ste sa neučili podobné veci za sebou.

Pretože tu vzniká brzdenie z podobnosti.
Skupinová práca veľmi žičí učeniu sa. Nájdite si priateľov, ktorý sa radi učia a sledujú ten istý cieľ, ako vy. Povzbudzujte sa navzájom, aby ste sa rýchlejšie ale predovšetkým hravejšie učili.

Motivácia

Každý výsledok a každý úspech v učení sa je vo veľkej miere závislý od motivácie. Čím viac sa človek zaujíma o určitú látku, tým ľahšie si ju osvojí a osvojené zapamätá. Postoj k učebnej látke je preto dôležitejší ako všetky dobré predsavzatia. Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, mali by ste sa vopred adekvátne motivovať.
Dve najlepšie motivácie sú "radosť z práce" a "záujem o vec". Ak niekto robí niečo s radosťou, nepotrebuje už žiadne ďalšie popudy. Radosť je pre človeka najväčšou odmenou. Prv ako zamierite k určitému cieľu, vsugerujte si veľmi intenzívne, že tento cieľ navzdory všetkým ťažkostiam chcete bezpodmienečne dosiahnuť. Nie je nič deprimujúcejšie, ako začať niečo s plným nadšením a potom to nedokončiť. To tak zastraší človeka, že druhý raz sa len ťažko odváži niečo začať. Nevzdávajte sa, ani keby ste v polovici zistili, že to vôbec nepotrebujete, alebo nechcete dosiahnuť. Vyhýbajte sa negatívnym motiváciám :
Mali by ste sa predovšetkým oslobodiť od rôznych protimotivácií. Nemotivujte sa stresom ! Motivujte sa radšej odmenou alebo zvedavosťou a identifikáciou. Zápolenie sa stane tiež motiváciou. Môžete sa pokúsiť motivovať aj hudbou.

Odmena samochválou :
Ak niet nikoho, kto by vás pochválil, potom sami zhodnoťte svoje výkony, ak ste cieľ dosiahli úplne alebo čiastočne.

Rozdeľte cieľ na viaceré čiastkové ciele :
Ak je nejaký cieľ pre motiváciu príliš vzdialený, treba si z neho urobiť niekoľko blízkych cieľov. Stanovte si konečný termín a vyhýbajte sa neurčitostiam.

Koncentrácia

Nech sa v živote snažíme o čokoľvek, dosiahneme to len vtedy, ak sa k cieľu približujeme koncentrovane. Čím koncentrovanejšie postupujeme, tým rýchlejšie a ľahšie sa dostaneme k cieľu. Ak svoju energiu rozdelíme na niekoľko malých ťažísk, prospeje to v celku našej koncentrácii.

Vyhýbajte sa rušivým vplyvom :
Aby ste sa mohli správne koncentrovať, nesmiete sa dať vyrušovať. Veľmi nepríjemné je, ak je človek v miestnosti síce sám, ale každú chvíľu niekto vojde do miestnosti. Ani prílišné pohodlie nepomáha učeniu. Ostaňte preto radšej sedieť pri písacom stole, i keď vás zvádza kreslo alebo gauč.

Koncentrácia na čas :
Nikto sa nemôže koncentrovať na učenie ľubovolne dlho. Preto si zadeľte čas do presne stanovených fáz koncentrácie.

Začnite s desiatimi minútami. Neskôr tento čas predĺžte. Po tridsiatich minútach si bezpodmienečne urobte prestávku. Nesnažte sa nasilu prekonať slabosť v koncentrácii.

Pamäť

Všetko, čo vo svojom mozgu uskladníme, sme najprv vnímali nasledujúcimi zmyslami :
1. Zrak - vlnové dĺžky medzi 380 a 780 nanometrami
2. Sluch - frekvencie 16 až 16 tisíc hertzov
3. Čuch - chemické látky vo vzduchu
4. Chuť - vychutnávame jedlo
5. Hmat - tlakové, tepelné a chladové vnemy

Učte sa zabúdať :
K dobrej pamäti patrí i schopnosť zabúdať. Všetko, čo nepotrebujete často, by ste si mali zapísať, aby ste odbremenili pamäť.

Trénujte svoju pozornosť :
Ak upriamite celú svoju pozornosť na predmet svojho záujmu, tak nemôžete zabudnúť to, čo ste si zapamätali. Mali by ste sa snažiť aj pochopiť to, čo si chcete duchovne osvojiť.

Pamäťový tréning :
K posilneniu pamäte značne prispieva aj to, ak si dôležité veci pravidelne niekoľko minút po prvom vnímaní ešte raz vybavíme v pamäti. Všeobecne posilňujúco pôsobí na pamäť, ak sa pokúšate pravidelne v ľubovolných chvíľach spomenúť si konkrétne na všetko, čo ste v uplynulých piatich minútach robili. Vybavte si všetky detaily a cvičte sa v tom dovtedy, kým to nezvládnete.

Druhy pamäte :
1. Ultrakrátkodobá pamäť :
Premieňa zmyslové vnemy do energetického poľa a drží ich v rozpätí tridsiatich sekúnd až maximálne piatich minút. Ak nemá vnem žiadnu asociačnú dráhu, do ktorej by sa mohol včleniť, uvolní sa z pamäte.
2. Krátkodobá pamäť :
Uskladňuje všetky informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre porozumenie zmyslu. Umožňuje napr. čítanie, viesť rozhovor. Je však veľmi poruchová a nové vnemy veľmi rýchlo prekrývajú staré.
3. Dlhodobá pamäť :
Uskladňuje všetky informácie, ktoré úspešne prešli všetkými fungujúcimi inštanciami. Má neohraničenú schopnosť vnímania, ale počet informácií, ktoré sa môžu uskladňovať k danému časovému bodu, nie je veľký. Zato však nestráca nič, čo kedysi vošlo do dlhodobej pamäte.