Z toho vyplýva, že profesiový pracovný výkon je determinovaný štyrmi skupinami činiteľov :
A. Subjektívnymi činiteľmi
B. Technickými činiteľmi
C. Sociálno-ekonomickými činiteľmi
D. Činiteľmi, ktoré vyplývajú z časového priebehu pracovnej činnosti

A. Subjektívne vnútorné činitele
- fyzická kapacita ( telesná zdatnosť, zdravotný stav )
- odborná kapacita ( vzdelanie, prax, vedomosti, spôsobilosti, špeciálne znalosti )
- intelektová kapacita (úroveň a štruktúra rozumových schopností, špeciálne schopnosti )
- výkonnostná kapacita ( neuropsychická odolnosť, pracovné tempo, unaviteľnosť )
- osobnostná kapacita ( charakterové vlastnosti, osobná a temperamentálna stabilita, zrelosť, morálny profil )
- spoločensko-interakčná kapacita ( schopnosť do sociálnych vzťahov vchádzať, prispôsobiť sa im, ovládať ich )

B. Vonkajšie technické činitele
- pracovné prostredie ( fyzikálne a chemické vplyvy )
- pracovné prostriedky
- technológia výroby
- spôsob a priebeh práce ( voľná, nárazová, prúdová )
- poveternostné vplyvy (pri prácach v teréne )

C. Sociálno-ekonomické činitele
- formálna makro- a mikroštruktúra
- spôsob a štýl riadenia
- spôsob hodnotenia a odmeňovania pracovníkov
- formálne a neformálne vzťahy
- mimopracovné vplyvy ( dochádzka do práce, bydlisko, rodina, trávenie voľného času a pod.)

D. Činitele vyplývajúce z časového priebehu práce
- zvyšujúce výkonnosť ( zácvik, zapracovanie, aktivácia )
- znižujúce výkonnosť ( napr. únava, monotónia a pod. )

Uvedené činitele môžu vplývať na výkon pracovníka pozitívne, zvyšovať pracovný výkon, udržiavať výkonnosť na istej konštantnej úrovni alebo negatívne, znižovať výkon. Pozitívne determinujú výkon iba vtedy, ak sú na určitej optimálnej úrovni ( v istom rozsahu ). Ak sú uvedené činitele pod touto úrovňou ( ak sú podlimitné ) alebo aj nad ňou ( ak sú nadlimitné ), môžu determinovať pracovnú výkonnosť negatívne.
Taktiež podiel, dôležitosť jednotlivých činiteľov, ako aj ich limitný stupeň, je pri rôznych pracovných činnostiach rozdielny. Pritom tieto činitele nepôsobia na výkon izolovane, ale sa vzájomne podmieňujú, kompenzujú.
Dôležitosť, limitný stupeň toho-ktorého činiteľa pri determinácii výkonu vyplynie zo psychologickej analýzy konkrétnej pracovnej činnosti, profesie v tom-ktorom systéme, organizácii (podniku, závode, inštitúcii ), teda z profesiogramu.
Samotný priebeh a výsledok práce nie sú pre pracovníka indiferentné. Majú preňho motivačnú silu, pôsobia na jeho výkonnosť. Väčšina determinantov pracovného výkonu je ovládateľná. Ovládať ich, znamená meniť výkonové správanie v pozitívnom smere, zvyšovať výkon. To je aj jeden z cieľov aplikácie psychológie práce v spoločensko-ekonomickej praxi.

Ukazovatele ( kritériá ) výkonu

Ukazovatele výkonu možno rozdeliť na priame a nepriame.
A. Priame ukazovatele :
- kvantita práce ( výrobkov ) vyjadrená v produkčných jednotkách za istý časový úsek
- kvalita ( chybnosť ) práce za istý časový úsek. Pri niektorých prácach je kvalita ako jediný priamy ukazovateľ výkonu, pretože kvantita je určená technologicky. Napríklad pri pásovej výrobe.
B. Nepriame ukazovatele :
- stabilita výkonu v čase
- stupeň zmeny psychických procesov či funkcií
- úrazovosť, nehodovosť
- absencia, fluktuácia a podobne

Ukazovatele výkonu môžu poslúžiť na rôzne účely :
· Sú podkladom pre psychologickú analýzu determinantov výkonu. Stávajú sa prostriedkom hodnotenia pracovníka i celého pracovného kolektívu.
· Sú východiskom pri zisťovaní špecifického podielu psychických procesov a vlastností pri realizácii práce.
· Sú jedným z dôležitých kritérií zásahov psychológa do pracovného procesu. Napríklad pri zavádzaní režimu práce a oddychu.
· Môžu poslúžiť ako kontrola zavedených opatrení a podobne.