Zmeny výkonnosti v čase

Ako vyplýva z výrobnej praxe i vedeckých výskumov výkonnosť človeka kolíše, mení sa v čase. Zmeny výkonnosti v čase v rámci psychológie práce sú študované počas pracovnej smeny, 24 hodinového denného cyklu, týždňa a roka.
Zmeny výkonnosti počas dňa (24 hodín)

Kolísanie dennej výkonnosti je podmienené fyziologickou a psychologickou výkonovou pohotovosťou v rámci 24 hodinového organického biologického rytmu. Pri jeho vysvetľovaní sa vychádza z Hessovej koncepcie ergotrópneho a trofotrópneho zapájania vegetatívneho nervového systému. V dôsledku toho sa organizmus v priebehu dňa a noci striedavo prepína, raz na prácu a výkon, ide o tzv. ergotrópne fázy predpoludním a čiastočne neskôr popoludní. Inokedy sa zase prepína na zotavenie a reštitúciu, čiže obnovenie funkčného potenciálu centrálneho nervového systému. Ide o tzv. trofotrópne fázy buď hneď po obede, ale najmä v noci.
V súvislosti s organickým biorytmom v priebehu 24 hodín sa menia aj fyziologické a psychologické funkcie. Z fyziologických funkcií sú to napríklad zmeny krvného tlaku, pulzu, telesnej teploty, elektrickej vodivosti kože, kožnej elasticity a podobne. Menia sa niektoré psychické funkcie, napríklad reakčný čas, výkony pozornosti, ale aj celková psychická výkonová pohotovosť.

Výkonnosť a jej zmeny v priebehu týždňa

Všeobecne je známe, že sa výkonnosť počas týždňa mení. Svedčia o tom objektívne pozorovania a výskumy. Výsledky výskumov však nie sú jednoznačné. Pri rozličných prácach sa získali rôzne výsledky. Zhodnejšie výsledky sa získali iba v niektorých štatistikách o úrazovosti v priebehu týždňa. Ďalej treba konštatovať, že v literatúre sa neuvádzajú hlbšie interpretácie týchto zmien výkonu počas týždňa. Pokiaľ sú, obmedzujú sa na všeobecné konštatovanie, že v pondelok ( deň po pracovnom voľne ) je menší výkon, respektíve vyššia úrazovosť, v strede týždňa nastáva zlepšenie výkonu ( zníženie úrazovosti ), aby koncom týždňa výkonnosť poklesla pod vplyvom únavy a iných psychologických faktorov.

Dĺžka pracovného času a výkonnosť

V súvislosti s dĺžkou pracovnej zmeny a výkonnosti sa prišlo k záverom, že dĺžka pracovnej smeny by nemala prekračovať 8 hodín. Príležitostné prekročenie z hľadiska zdravotného a psychologického je prípustné. U nás v tomto smere je známy výskum Ivanova a kol. (1957), ktorý sledoval úrazovosť vodičov nákladnej dopravy vo vzťahu k dĺžke pracovnej smeny. Z výskumu vyplynulo, že krivka úrazovosti začína stúpať po 8. hodine smenovej práce. Veľmi rapídne však stúpa po 10. pracovnej hodine a ďalších pracovných hodinách.

Psychická únava a jej podobné stavy

Keď sa zaoberáme zaťažením človeka prácou, obyčajne sa vynoria otázky :Ako unavuje istá pracovná činnosť človeka, ako človek pociťuje únavu, ktoré faktory prispievajú na vznik pocitov únavy, monotónie a pod.
Únava je veľmi stará skúsenosť človeka, vždy však aktuálna. Viac ako 70 rokov je predmetom vedeckého výskumu. Únavou sa okrem psychológie zaoberá mnoho ďalších vedných odborov.

Únava sa podľa istých kritérií delí na :
a) telesnú a duševnú únavu, ktorej kritériom je druh činnosti, po ktorej únava nastupuje
b) prirodzenú únavu alebo škodlivú, podľa následkov, ktoré má únava pre ľudský organizmus
c) podľa stupňa zapracovanosti osobnosti v istej činnosti ide o prvotnú alebo druhotnú únavu
d) podľa povahy činnosti na dynamickú alebo statickú únavu
e) podľa vonkajších a vnútorných príznakov sa delí na objektívnu a subjektívnu
f) podľa účasti organizmu na činnosti sa rozlišuje celková alebo čiastková únava

Únava – dôsledok zaťaženia človeka pracovnou činnosťou. Všeobecne chápeme únavu ako jav následkom záťaže. Únava v tomto zmysle obsahuje rozličné formy :
1. Únava podmienená jednostrannou náročnosťou muskulatúry ( únava svalov alebo periférna únava )
2. Únava podmienená jednostranným zaťažením zrakových orgánov ( zraková únava )
3. Únava podmienená fyzickou námahou celého tela ( všeobecná telesná únava )
4. Únava podmienená duševnou prácou ( únava duševná alebo psychická )
5. Únava podmienená jednostrannou únavou psychomotorických funkcií ( únava nervová alebo motorická )
6. Únava vyvolaná monotóniou práce alebo okolia
7. Únava podmienená zhrnutím dlhotrvajúcich vplyvov únavy ( chronická únava )