referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Nedeľa, 26. júna 2022
Psychológia pracovného výkonu
Dátum pridania: 15.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: escadka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 216
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 17.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 29m 30s
Pomalé čítanie: 44m 15s
 
Pochopiteľne, že prevaha aktivačného centra nad centrom únavy nemôže pretrvávať ľubovoľne dlho. Po istom čase dôjde aj k oslabeniu kôrových funkcií a aj keď zameranie na výkon môže ešte pretrvávať, človek už nemôže ani pri najlepšej vôli pokračovať v činnosti v dôsledku spotreby energie.
Gubsenová (1968) fyziologické hľadiská na psychickú únavu zatvára takto :
- Psychická únava je riadená zmenami v štruktúrach centrálnej nervovej sústavy v medzimozgu – v centre únavy.
- Z týchto centier únavy sú spúšťané uvedené pocity únavy.
- Pocity únavy a objektívna únava nie sú to isté. Majú súvis medzi sebou, ktorý môže byť napriek tej istej pracovnej záťaži rozličných indivíduií a toho istého indivídua v rozličnom čase rozdielny. Hoci pocity únavy spätne pôsobia na vzťah medzi centrom únavy a aktivačným centrom, závisia objektívne stavy únavy od rezerv síl indivídua, to znamená, od aspektu spotreby energie, ktorý neznámym spôsobom pôsobí na aktivačné centrum.
- Aktivačné centrum je ovplyvňované vonkajšími vzruchmi, impulzami zo sféry vedomia a vegetatívnymi zmenami.

Psychologické teórie únavy :
Kraepelinova teória únavy. Únavy je pre neho príčina, následkom ktorej sa znižuje výkon a dostavuje sa pocit únavy.
Thorndike vo svojej teórii zastáva názor, že nie spotreba energie, ale presuny v štruktúre motivácie indivídua sú rozhodujúcim znakom psychickej únavy. Podľa neho prácu necháme preto, že je nepríjemná a nie preto, že nemáme energiu.
Rüsselova teória únavy vychádza z dezorganizácie nastavenia výkonu.

Bartenwerferova teória intenzity psychického napätia. Jeho teóriu najlepšie vystihne ním vypracovaná definícia únavy: „Psychická únava je označenie pre postulovaný fyziologicky zakotvený stav zníženej výkonnosti po trvalej intenzívnej mentálnej aktivácii, ktorý ľahko nevymizne ( ako monotónia, saturácia alebo nuda ), ale sa opäť objavuje v primeranej perióde zotavenia ( napr. spánok ). Tento stav sa objavuje často, aj keď nie vždy v zhoršení výkonu a subjektívnych fenoménoch únavy.

Fyziologický status je menlivý. V stave psychickej únavy sa nachádza pravidelne zhoršený vzťah medzi výkonom a potrebným vynaložením energie na jeho uskutočnenie, odrazený na nešpecifickej aktivácii.“

Pre psychickú únavu je dôležitá aj otázka individuálnej motivácie. Táto v Bartenwerferovej definícii chýba. Oveľa výstižnejšie a komplexnejšie vymedzenie psychickej únavy podáva Gubserová (1968) :
1. Psychická únava sa prejavuje v aspekte spotreby energie s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi formami.
2. Psychická únava je vo svojej genéze rozhodujúcim spôsobom závislá od motivácie indivídua.
3. Aj motivačná štruktúra indivídua podlieha aspektu spotreby energie, len nie každá slabá motivácia sa viaže s dostatočnou spotrebou energie.
4. Pocit únavy ako výraz slabej pripravenosti na výkon alebo motiváciu môže byť :
a) Následkom vnútorných stavov napätia. V tomto prípade je výrazom reverzibilného procesu v zmysle zväčšenej spotreby energie.
b) Následkami motivácie nenabitej napätím, ale predsa motiváciou brzdiacou výkon. V tomto prípade nie je výrazom procesu, reverzibilného reštitúciou.
5. Únava a pocity unavenosti ako následok nedostatočnej pohotovosti na výkon nie sú striktne spolu zviazané. V mnohých prípadoch môžu byť pocity unavenosti výrazom únavy, predsa však existujú prípady, v ktorých pocity unavenosti nevyjadrujú únavu, ale psychofyziologické stavy iného druhu.
Symptómy psychickej únavy

Lukjanov (1960) zhrňujúc práce viacerých autorov hovorí o symptómoch z troch hľadísk :
z hľadiska k vzťahu k práci a výkonu
z hľadiska vzťahu človeka k okolitému spoločenskému a pracovnému prostrediu
z hľadiska poznávacích a iných psychických procesov a zážitkov

Schmidtke (1965,1970) zhŕňa symptómy únavy podľa nasledujúcich hľadísk :
a) poruchy vnímania
b) poruchy pohybovej koordinácie
c) poruchy pozornosti a koncentrácie
d) poruchy myslenia
e) poruchy úrovne aktivity
f) poruchy sociálnych vzťahov
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: J. Daniel, I. Pikala a kolektív: Psychológia práce, Bratislava 1976
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.