Preťaženie
O miere preťaženia sa hovorí vtedy, keď sa od jednotlivých psychických funkcií žiada viacej, ako sú vo všeobecnosti schopné vykonať. Preťaženie treba odlíšiť od frustrácie, zahrňujúcej všeobecné javy chybného správania, ktoré vyplýva z nezhody medzi subjektívnymi motívmi a vonkajšími požiadavkami.
V stave preťaženia, keď sa od pracovníka vyžaduje väčší výkon, ako je schopný aktuálne podávať, sa vyvinie konflikt medzi nárokmi a výkonom. Najprv nastupuje agresívna fáza, Množia sa prenáhlené reakcie a konania. Prejavujú sa výrazné výkyvy vo výkone a narastajú pracovné chyby. V správaní sa prejavujú a množia symptómy efektívneho vybitia sa. Na tomto stupni prichádza nasadenie posledných rezerv výkonnosti. Stráca sa vôľová kontrola správania sa.

Po agresívnej fáze, ktorá má obyčajne len krátke trvanie, nastupuje fáza regresie, stiahnutia sa, rezignácie. V tejto fáze je vlastný hlavný symptóm preťaženia. Výkon náhle klesne a správanie je poznačené obmedzením záujmu a sociálnych vzťahov. Význam tejto fázy spočíva v tom, že sa môže znovu naplniť predtým príliš namáhaný „rezervoár energie“.

Nakoniec prichádza posledná fáza tzv. Reštitučná, keď dochádza k novej, výkonu primeranej orientácii s vyšvihnutím sa otrasenej osobnosti do normálneho rozpätia. Vôľa tu znovu získava prevahu v ľudskom konaní a pomaly dochádza k usporiadanému narastaniu výkonu.
Na odstránenie príznakov preťaženia sú nevyhnutné osobitné psychohygienické opatrenia, celkom iné, než tie, ktoré sú potrebné na udržanie trvalej výkonovej pohotovosti pracovníka. Pri nedodržaní tejto zásady sa už nepodarí prechod z regresnej do reštitučnej fázy a u postihnutého sa môže vyvinúť ťažká neuróza.

Metódy merania psychickej únavy:
Fyziologicky orientované: meranie vodivosti kože, metóda registrácie zmien reflexov zrenice, meranie chronaxie svalového okruhu, meranie kritickej frekvencie splývania, meranie zmien ostrosti videnia, šírky akomodácie,...
Psychologické metódy merania: Schmidtke ich delí do 5 skupín:
o pracovné pokusy
o skúšky výkonu
o psychomotorické koordinačné skúšky
o metódy vnímania
o motivačné (projektívne) psychologické metódy
Gubserová delí psychologické metódy na pracovné skúšky a skúšky výkonu, psychomotorické koordinačné skúšky, dotazníky sebapozorovania, projektívne metódy a metódy globálneho sebaposúdenia na základe porovnávaných činností.

Režim práce a odpočinku počas pracovnej smeny

Pracovník neobmedzene dlho nedokáže pracovať, aj keď je pre prácu motivovaný. Musí pri práci, ale aj po práci odpočívať. Od toho, ako odpočíva, nepriamo závisí aj jeho pracovný výkon, či výkonnosť. Odpočinkom pri, ale aj po práci sa regeneruje pracovná sila, predchádza sa únave, ako zákonitému dôsledku práce,...

Všeobecné zásady pri určovaní režimu práce a odpočinku
Tu musíme postupovať individuálne podľa istých hľadísk. Zelený ako základné hľadiská vymedzuje: typ a spôsob práce, hygienické a klimatické podmienky, osadenstvo zúčastnené na výrobnom procese.
Ďalšie hľadisko je výkonová (smerová) krivka pri danej práci.

Typ a spôsob práce treba posudzovať podľa týchto hľadísk:
o fyzicky ľahká a ťažká práca,
o kalorický výdaj,
o práca so statickým zaťažením,
o neuropsychické zaťaženie,
o poloha tela pri práci,
o zaťaženie jednotlivých svalových skupín,
o zaťaženie analyzátorov,
o pozornosť a iné funkcie pri práci,
o monotónnosť práce,
o smenovosť, nočná práca,...