Hygienické podmienky: pri režime práce a odpočinku sa sledujú tieto hľadiská:
o škodlivé látky,
o fyzikálne a chemické vplyvy,
o teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu,
o osetlenie,...
Sú spravidla upravované predpismi a normami.

Osadenstvo: treba prihliadnuť na:
o pohlavie a vek pracovníka,
o mladiství, ženy, starší pracovníci,
o zdravotný stav, najmä osoby so zníženou pracovnou schopnosťou,
o schopnosti pracovníka,...

Výkonová smenová krivka:
o dĺžka rozpracovania do práce,
o nástup únavy,
o tvar a priebeh krivky,...

Pri niektorých prácach, ako aj ťažká telesná práca statická práca, práca v horúčavách, hlučné prostredie a pod. režim práce a odpočinku určuje fyziológ a hygienik.
Pri prácach telesne ľahkých, ktoré zaťažujú neuropsychicky, monotónne ako je prúdová, pásová výroba, ďalej pri prácach vigilačných, pri prácach zaťažujúcich pozornosť a iné psychické procesy, navrhuje režim práce a iné psychické procesy, navrhuje režim práce a odpočinku psychológ.

Opatrenia pri režime práce a odpočinku
Psychológ podľa charakteru práce, osadenstva a výkonovej krivky navrhuje v režime práce a odpočinku tieto opatrenia:
- Prestávky: počet, rozloženie a náplň (aktívny odpočinok).
- Zmeny tempa (rytmu) práce.
- Zmenu či výmenu pracovnej činnosti (pracovných miest) počas pracovnej smeny.
- Hudbu pri práci.

Prestávky
- ich význam spočíva v tom, že obmedzujú energetický výdaj, znižujú únavu a monotóniu, stabilizujú výkon počas pracovnej smeny na úrovni stredného optimálneho výkonu, koncentrujú čas potrebný na osobné potreby, zvyšujú pracovnú motiváciu výkonnosť a pod.
Počet i druh prestávok je odlišný pri rozličných prácach, avšak pri zaraďovaní prestávok platia isté rámcové zásady pre všetky práce. Treba dodržiavať pravidelný rytmus práce a prestávok. Zvedený režim prestávok sa nemá často meniť. Má byť viac prestávok v druhej polovici smeny, ako v prvej. Prestávka má byť zaradená práve predtým, ako začne klesať výkon. Monotónna práca vyžaduje väčší počet prestávok s kratším časovým trvaním. Dlhé prestávky sú nevýhodné, pretože rušia privyknutie na prácu. Pri ich skončení pracovník sa musí znovu rozpracovať, aby podal optimálny výkon. Výhodu kratších prestávok potvrdzuje aj ten fakt, že regenerujúci účinok prestávky je najmä v prvých piatich minútach jej trvania.

U nás je zákonom stanovená 30 minútová platená prestávka uprostred pracovnej smeny. Treba však poznamenať, že jej aplikácia vo výrobnej praxi psychologického fyziologického hľadiska nie je vždy adekvátna a nepostačuje pre všetky druhy pracovných činností. Rozličná pracovná činnosť rozlične zaťažuje psychické a fyziologické funkcie, a preto si vyžaduje aj rozličný režim pracovných prestávok.

Náplň prestávok má byť taká, aby čo najviac zotavovala. To záleží od veľkosti a druhu pracovného zaťaženia. Pri ťažších fyzických prácach treba oddychové prestávky stráviť v úplnom pokoji. To isté platí aj pre práce vykonávané v horúcom prostredí. Tu treba okrem iného aby sa pracovníci zdržiavali v prostredí s normálnymi klimatickými podmienkami.

Pri prácach v hlučnom prostredí sa má prestávka tráviť takisto v bezhlučných miestnostiach. U pracovníkov a pracovníčok, ktorí vykonávajú trvale prácu postojačky, sa odporúča trávenie prestávok na lehátkových stoličkách. Voľné prechádzky počas prestávok sa osvedčili pri prácach vykonávaných posediačky. Pri prácach vyžadujúcich vyššie psychické procesy (myslenie) jedna oddychová prestávka má slúžiť na rozptýlenie.
Pri sedavých zamestnaniach, pri prácach silne pretkaných statickými zložkami, pri jednostrannom zaťažení určitých svalových skupín a pri monotónnych prácach sa veľmi dobre osvedčil tzv. aktívny odpočinok. Jeho základnou formou je telesné cvičenie, resp. telesná práca vôbec aj v osobnom mimopracovnom čase.

Tempo (rytmus) práce
- má zodpovedať výkonovej krivke.
Graf (podľa Hubača) navrhuje pri ľahkej práci nasledovné pracovné tempo:
Pracovná hodina:12345678
Výkon v %: 91961041071039810497

Zmena pracovnej činnosti (výmena pracovných miest)
- výmena pracovných miest počas pracovnej smeny sa osvedčí iba pri veľmi jednoduchých stereotypne sa opakujúcich prácach, ktoré nekladú nijaké resp. väčšie nároky na procesy myslenia. V opačnom prípade zmenená pracovná činnosť vyžaduje zácvik, rozpracovanie, ktoré môžu byť pomerne dlhé, čím sa stráca efektívnosť zavedeného opatrenia.

Hudba pri práci
- pokusy aplikovať hudbu počas práce nie sú nové. Už primitívne kmene sprevádzajú rytmicky vykonávanú prácu spevom. O podobnú aplikáciu hudby pri pásovej výrobe sa pokúsili aj niektorí organizátori práce pri pásovej výrobe. Avšak snahy zosúladiť rytmus práce s rytmom hudby boli neúspešné. Úspešnejšie boli pokusy, pri ktorých sa aplikovala huba počas práce pre jej emocionálne pôsobenie na ľudí, a tým ja na výkonnosť. Pritom sa ukázalo, že nie pri všetkých prácach hudba vplýva kladne na výkonnosť pracovníkov. Aplikácia nenáročnej hudby sa osvedčila pri jednoduchých, monotónnych prácach a tiež pri pásovej výrobe, ak išlo o nehlučné prevádzky. Zistilo sa, že pôsobenie hudby nemá byť stále, ale občasné, a to najmä v druhej polovici pracovnej smeny, vo fáze klesajúcej práceschopnosti, keď sú pracovníci unudení, „otrávení“ a unavení vykonávanou prácou.