Vymedzenie pojmov výkon, výkonnosť a práceschopnosť

V bežnej praxi i odbornej psychologickej literatúre sa pojmy výkon, výkonnosť a práceschopnosť nechápu jednotne.
Výkon sa všeobecne chápe ako výsledok istej cieľovo zameranej činnosti, ktorá prebieha v čase za istých podmienok.
Hubač (1969) pri definovaní pojmu výkon vychádza z fyzikálnej definície, kde sa výkon považuje za množstvo práce vykonávanej za jednotku času a matematicky sa vyjadruje vzorcom V = P/t. Pod pojmom výkonnosť sa tu rozumie maximálny možný výkon nejakého zariadenia (napríklad stroja, ale i človeka).
Aj pri pracovnej činnosti Hubač rozumie pod pracovným výkonom takisto množstvo práce vykonanej za určitú časovú jednotku (pracovnú hodinu, smenu).
Hubač rozumie pri vymedzovaní výkonu a výkonnosti pod výkonnosťou maximálne dosiahnuteľný výkon. Napr. pri športovej činnosti sa hovorí o športovom výkone, o „športovej výkonnosti”. Obidva tieto pojmy sú takmer identické lebo športové výkony pri pretekoch predstavujú maximálne výkony človeka, prípadne sa im približujú.

Oproti tomu pri profesiovej pracovnej činnosti Hubač nerozumie pod pojmom výkonnosť maximálne možný výkon človeka, ale len skutočne jeho vynakladaný výkon, bez ohľadu, či by nemohol podať aj nižší výkon. Z toho vyplýva, že pri profesiovej činnosti nemusí ísť o skutočnú výkonnosť. Človek tu môže nasadzovať iba istý podiel svojho výkonu (svojej výkonnosti). Tento podiel výkonnosti nazýva tzv. výkonovou pohotovosťou. Zostatok tvoria výkonové rezervy, ktoré si pracovník necháva pre realizáciu svojich mimopracovných záujmov a potrieb.

Rozčlenenie výkonu a vzťah medzi výkonom, výkonnosťou a výkonovou pohotovosťou uvádza Schmidtke v schéme výkonu. Zo Schmidtkeho schémy (nami modifikovanej) vidieť, že pracovný výkon je podmienený vecnými predpokladmi výkonu, technické a organizačné podmienky ľudskými predpokladmi výkonu, ktoré sú zhrnuté vo výkonnosti. Výkonnosť zahŕňa individuálne faktory výkonu a výkonovú pohotovosť. Individuálne faktory výkonu tvoria fyziologická a psychologická kapacita. To znamená vrodené a získané predpoklady: konštitúcia, fyzická zdatnosť, schopnosti a nadanie, nácvik a tréning, prax, stupeň vzdelania a pod. Toto možno pokladať za konštantné, ak sa vzťahujú na konkrétny časový úsek.

Výkonová pohotovosť obsahuje fyziologickú výkonovú, psychologickú výkonovú pohotovosť. Fyziologická výkonová pohotovosť závisí od periodicity biorytmov, konkrétne od biologického daného rytmu v 24-hodinovom cykle. Táto závisí od centrálnych aktivačných mechanizmov stredného mozgu a mozgového kmeňa. Psychologická výkonová pohotovosť závisí od výkonovej a pracovnej motivácie vôbec. Centrálna aktivácia ako aj motivácia môžu na výkonovú pohotovosť pôsobiť povzbudzujúco, ale aj tlmivo.

Determinanty profesiového pracovného výkonu

Pojmy výkon, výkonnosť a práceschopnosť sa delia na :
ŘVnútorné – subjektívne označované ako ľudský činiteľ
ŘVonkajšie – objektívne, ktoré sú dané pracovným prostredím. Vplývajú na pracovníka, „lomia sa cez neho“, a tak nepriamo pôsobia na jeho výkonové správanie.
Matoušek, Růžička (1965) v tomto zmysle delia determinanty na :
1. Technicko-ekonomické, ktoré sa premietajú v :
a) systéme riadenia a organizácie práce
b) systéme odmeňovania a hmotnej zainteresovanosti pracovníkov
c) technológii výroby
d) usporiadaní pracovného miesta a pracovného prostredia
2. Osobné predpoklady pracujúceho :
a) telesné a duševné schopnosti na prácu
b) odborná pripravenosť ( kvalifikačná úroveň )
c) morálno-politické vlastnosti
d) záujmové zameranie a pracovná motivácia
e) zdravotný stav