RODINA AKO PRIMÁRNA SKUPINA

Členovia rodiny zvyčajne žijú spolu a tvoria jednu domácnosť, ktorá môže zahŕňať dve, často aj tri pokolenia. Vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny sú určené ich citmi a postojmi, ďalej tradíciami odovzdanými výchovou, ale aj právom a náboženskými normami. Rodina ako prostredie, s ktorým sme najviac spätí, nás výrazne ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí, ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a ďalších podmienok a zásad.
Každá rodina má svoje zvyklosti, ďalšie nepísané zákony, tzv. rodinný kódex, ktorý má vplyv na správanie jej príslušníkov. Prejavuje sa to spôsobom reči, rozdelením rôl, prístupom k iným ľuďom, k okoliu…

TYPY RODINY

Základ moderného teoretického chápania rodiny položil E. Durkheim, ktorý rodinu pokladal predovšetkým za spoločenskú inštitúciu. Od neho pochádza dnes veľmi rozšírený pojem „manželská rodina“. V európskych spoločnostiach už od konca stredoveku prevláda typ manželskej(malej) alebo nukleárnej(jadrovej) rodiny, t.j. rodinná jednotka, ktorú tvoria len rodičia a slobodné deti. Dnes sa veľkosť nukleárnej zmenšuje s poklesom priemerného počtu detí. Zmenou mentality a rastom rozvodovosti vznikajú rodiny označované ako neúplné(jeden rodič s deťmi).

V širšom ponímaní je rodina premenlivý súbor zložený zo spriaznených osôb(rodina, príbuzenstvo), tzv. rozšírená rodina združujúca pomerne veľkú sociálnu skupinu, ktorá pozostáva z niekoľkých generácií. V užšom ponímaní je rodina malá skupina vytvorená z rodičov a detí, ktoré s nimi žijú pod jednou strechou.

Rodina vo svojom historickom vývoji prešla niekoľkými formami vývoja. Podľa vzoru autority rozlišujeme patriarchát(výsadné postavenie muža), matriarchát(výsadné postavenie ženy) a egalitárny typ rodiny, kde „moc“ je rovnomerne rozdelená medzi muža a ženu. V súčasnosti vo svete stále prevláda typ patriarchálnej rodiny, ktorý je v mnohých štátoch potvrdený aj právnymi či náboženskými normami. Matriarchálny typ je zriedkavý. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna.
Podľa pôvodu potomstva a dedičských práv rozdeľujeme rodiny na tri typy: patrilineárny pôvod, v ktorom sa dedí meno , majetok, prestíž a spoločenská pozícia po otcovej línii, matrilineárny pôvod(po línii matky) a bilaterálny pôvod, ak vychádzame z otcovej i matkinej rodiny.

Podľa toho, či manželia zostávajú v dome rodičov, rozoznávame manželstvo patrilokálne, charakterizované tým, že manželský pár sa po uzavretí sobáša presťahuje do domu rodičov ženícha, a matrilokálne, keď manželia zostávajú v dome rodičov nevesty.
Z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny rozlišujeme orientačné rodiny(závislosť, orientácia na rodičov) a prokreačné rodiny(rozmnožujúce), ktoré zakladá dvojica novým manželstvom.

Z hľadiska pôsobenia na svojich členov chápeme rodinu ako spoločenskú jednotku s prevahou osobných, neformálnych väzieb.
Presnejšie ju možno vymedziť pomocou hlavných znakov:
- rodina je prvá skupina, ktorej členom sa človek stáva hneď po svojom narodení,
- rodine záleží na tom, aby správne plnila úlohy v oblasti socializácie svojich členov,
- rodina odovzdáva kultúrne dedičstvo budúcim pokoleniam,
- rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi,
- rodina zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov a prostriedkami na ich uspokojovanie(potreba lásky, úspechu, súcitu)