FUNKCIE RODINY

Rodina plní viaceré funkcie, ktoré sú v rôznych spoločnostiach rôzne:
* emocionálnu funkciu, ktorá poskytuje starostlivosť, istotu, citovú oporu, bezpečnosť, ochranu…
* ekonomickú funkciu, ktorá závisí od výšky príjmov, veľkosti rodiny, bytovej otázky, uskutočňuje sa tu deľba práce, hospodárska spolupráca…
* výchovnú funkciu, čiže socializačnú, tá je jedna z najstabilnejších funkcií, pretože spočíva predovšetkým v utváraní charakterových a citových vlastností, zahŕňa aj vzdelávací proces, prípravu na povolanie. Člen rodiny získava množstvo sociálnych pozícií a postupne si osvojuje rôzne sociálne roly:
* sociálno-reprodukčnú funkciu- zabezpečuje reprodukciu spoločnosti
* regulačno-kontrolnú funkciu, ktorá je dôležitá na udržanie fungovania vzťahov

RODIČIA

Sú nimi otec a matka dieťaťa, pričom biologické rodičovstvo sa určuje ľahšie ako psychologické. Doterajšie poznatky hovoria proti „hlasu krvi“, ktorý priťahuje dieťa k jeho prirodzeným rodičom. Psychologické rodičovstvo je väzba, ktorá vzniká trvalým kontaktom so vzťažnou osobou v ranom detstve. Za vzťažné osoby sa pritom považujú tí dospelí, ktorí preberajú zodpovednosť za telesné a duševné blaho dieťaťa. Podstatná je pritom stálosť(stabilita) aspoň jednej z týchto vzťažných osôb. Vo väčšine rodín sú týmito vzťažnými osobami biologickí rodičia.

VZŤAH MATKY A DIEŤAŤA

Centrom rodinného života je matka, ktorej sféra dieťa ovplyvňuje najvýraznejšie. Preto sa jej úloha v rodinnom pôsobení tak zdôrazňuje a rešpektuje.
Vzťah matky k jej dieťaťu je určovaný priebehom jej vlastného života; často sú v ňom preukázateľné prenosy. Všeobecne majú najranejšie vzťažné osoby dieťaťa zvláštny význam pre jeho osobnosť. To, že vo väčšine rozvinutých spoločností majú medzi vzťažnými osobami zvlášť veľký význam matky, nie je žiaden prírodný zákon, ale práve výsledok spoločenských procesov. V mnohých primitívnych kultúrach sa táto izolácia matky a dieťaťa v malej rodine nahrádza mnohostrannými skupinovými vzťahmi.

VZŤAH K OTCOVI

V duševnom vývoji je takmer rovnako dôležitý ako vzťah k matke, aj keď dnes je jeho význam menej nápadný. Otec sa väčšinou prejavuje menej ako to bolo voľakedy v roľníckej alebo remeselníckej rodine. Otec už tak často nepôsobí ako bezprostredný vzor a ani výchovu neovplyvňuje tak bezprostredne ako voľakedy. Avšak vzťahy medzi matkou a otcom získavajú práve v malej rodine ústredný význam pre duševný vývoj dieťaťa. To, či sa otec cíti zodpovedný a podporuje matku alebo sa od tejto zodpovednosti vykupuje financovaním životných nákladov rodiny, sa zdá hrať dôležitú rolu pri vzniku detských porúch správania. Najlepšou ochranou proti takým poruchám v detstve je spokojnosť a vyrovnanosť hlavných vzťažných osôb. Tu sú rovnako dôležitý obaja rodičia; mnohostranné skúsenosti vzťahov s oboma rodičmi sú tiež najpriaznivejším predpokladom neskoršie sociálneho vývoja.