RODINA

Rodina je najdôležitejšia sociálna primárna skupina spojená vzťahom manželstva a vzťahom rodičia a deti. Je produktom historického vývoja spoločnosti, ktorý prešiel niekoľkými formami vývoja, počnúc od formy pokrvného príbuzenstva, cez párové, polygamné formy, až po monogamný typ (matriarchát, patriarchát).
U väčšiny ľudí, odhliadnuc od sirôt, chovancov detských domovov alebo detí z rozvedených rodín, je rodina prvým zážitkom skupiny a zároveň nositeľom socializácie, vývoja.
Veľký význam priznal citovým vzťahom medzi dieťaťom a jeho rodičmi až Zigmund Freud a neskôr Adler, ktorý zdôrazňoval dôležitú rolu súrodencov.
Výskumy rodinných konštelácií, čiže foriem rodiny a ich dôsledkov na neskorší život, ktoré praktizoval W. Tomanem, priniesli okrem iného nasledujúce výsledky:
1, Pri inak neporovnateľných hľadiskách sú dôležité osoby, s ktorými dieťa trávi väčšinu času.
2, Nové trvalé vzťahy blížnych majú porovnateľne viac vyhliadok na úspech , ak sa podobajú raným a najranejším trvalým sociálnym vzťahom. Tak zostávajú manželia, ktorí sa doplňujú súrodeneckými rolami(staršia sestra jedného brata sa vydá za mladšieho brata jednej sestry) s nadpriemernou pravdepodobnosťou spolu dlhšie a majú viac(psychicky zdravších) detí ako partneri bez doplňujúcich(komplementárnych) súrodeneckých rolí. Podobne má tiež u rodičov každý z nich s vyššou pravdepodobnosťou lepší vzťah k dieťaťu, ktoré zodpovedá jeho vlastnému najranejšiemu postaveniu v súrodeneckom rade.

POHĽAD NA RODINU

Funkcionalistický: manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny:
1, regulujú sexuálne správanie ľudí- skoro každá spoločnosť má incestné tabu- zákaz sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými; zakazuje alebo aspoň odmieta mimomanželské alebo predmanželské sexuálne vzťahy
2, zabezpečujú reprodukciu spoločnosti- v rodine sa rodia noví členovia spoločnosti, hoci sa rodia aj mimo manželského zväzku prináša to deťom i spoločnosti určité problémy. Takmer všetky spoločnosti motivujú svojich členov, aby si zakladali rodiny.
3, prebieha v nej socializácia jej členov- je prvotným a základným činiteľom, ktorý sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu, úspech detí v živote v rozhodujúcej miere závisí od kvality ich socializácie v rodine.
4, poskytuje svojim členom starostlivosť- ďalej ochranu a citovú oporu najmä pri riešení ich životných problémov, v chorobe či starobe.
5, sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti- člen rodiny už svojim narodením získava mnoho sociálnych pozícií a postupne si v rodine osvojuje rôzne sociálne role. Na základe príslušnosti k rodine získava ďalšie statusy, napr. sprostredkované(majetok rodiny).

Konfliktualistický: zdôrazňuje to, že rodina a inštitúcie manželstva znevýhodňujú niektorých členov rodiny voči iným. Marx a Engels chápali buržoáznu rodinu ako obraz triednej spoločnosti, v ktorej boli utláčatelia(muži) a utláčaní(ženy). Podobne to vidia aj feministky. Podľa iného názoru bola rodina považovaná za nástroj udržania mužského práva na ženu ako sexuálne vlastníctvo.

Biologický experti vidia v rodine predovšetkým prirodzenú reprodukčnú jednotku toho-ktorého druhu, teda aj človeka.

Teológovia pokladajú rodinu za pokračovanie stvoriteľského diela a akcentujú duchovno-mystickú podstatu rodiny, označujúc ju za cirkev v malom.

Sociológia chápe rodinu viacaspektovo, či viacúrovňovo.