Len čo postrehnete, že dieťa si začína zlepšovať mienku o sebe, uvidíte, že aj jeho úspechy sú výraznejšie. Ale čo je najdôležitejšie, uvidíte dieťa, ktoré začína mať väčšiu radosť zo života.

Wayner Dyer

ÚVOD

Celá história ľudstva je poznačená dlhými obdobiami, keď zdravotne postihnutí jedinci boli stigmatizovaní a následkom svojho postihnutia vylúčení zo života spoločnosti. V rozvinutých demokratických krajinách sa uplatňuje trend aktívnej podpory na vytvorenie nevyhnutných podmienok, aby aj ľudia s telesným postihnutím mohli kvalitne žiť v prirodzenom prostredí a aby sa ako dospelí mohli plnohodnotne zaradiť do spoločenského života medzi zdravými.
Aj našou úlohou je čím všestrannejšie rozvinúť osobnosti postihnutých s cieľom čo možno najväčšej integrácie.

Tempo a rytmus nášho života sa rýchlo mení a kladie čoraz vyššie nároky na mladú generáciu. Súčasťou života je aj využívanie voľného času, ktorý znamená možnosť ďalšieho rozvoja tvorivých síl a schopností človeka, možnosť oddychu, relaxácie, regenerácie síl. Závisí od spoločnosti i od jedinca, akým spôsobom voľný čas využije.

Systém výchovy v čase mimo vyučovania má za cieľ napomáhať rozvoju tých stránok osobnosti mladého človeka, ktoré majú rozhodujúci význam pre výchovu k samostatnosti, k utváraniu návykov na cieľavedomé, vhodné a tvorivé využívanie voľného času.
Aktívne využívanie voľného času podporuje Centrum mládeže Radosť ako denné pobytové zariadenie pre mládež s telesným postihnutím, ktoré založilo občianske združenie Barlička z iniciatívy rodičov postihnutej mládeže. V tejto práci sa zameriavame na riešenie otázok návštevnosti Centra mládeže Radosť, realizáciu voľno-časových záujmových aktivít telesne postihnutej mládeže, rozvoj osobnosti a rast ich sebavedomia.
V diplomovej práci sa opierame o autorov, ktorí venovali značnú pozornosť problematike záujmov a záujmových aktivít telesne postihnutých: J. Jankovský, M. Vágnerová,, V. Lechta, O. Matuška, P. Zászkaliczký, Ľ. Končeková, Š. Vašek, a kolektív a ďalší.
Pri spracúvaní problematiky sa opierame a využívame aj poznatky z odbornej literatúry, odborných prednášok, monografií, zákonov, aktuálnych informácií z odborných časopisov, zborníkov a internetu.

1 TEORETICKÁ ČASŤ

1.1 VYMEDZENIE POJMOV

1.1.1 Telesne postihnuté dieťa

Telesným (somatickým) postihnutím rozumieme vo všeobecnej rovine také postihnutie, ktoré sa prejavuje buď dočasnými alebo trvalými problémami v motorických dispozíciách človeka (dieťaťa). Ide predovšetkým o poruchy nervového systému, pokiaľ majú za následok poruchu hybnosti. Môže však ísť tiež o rôzne poruchy pohybového a nosného (muskuloskeletárneho) aparátu. Tieto skutočnosti sa tak môžu negatívne prejaviť tiež na vývoji osobnosti dieťaťa s postihnutím. Býva narušený jeho psychomotorický vývin, čo sa môže prejaviť i na inej úrovni ako len v oblasti somatickej, resp. motorickej. Môžu nastať problémy tiež v psychickej a sociálnej sfére (napr. kognitívnych psychických procesoch, v emocionálnych a sociálnych prejavoch, ale i vo výkone, atď.) (Jankovský, 2001).
Podľa P. Eugena (1999) sú definície rozličné a vychádzajú z toho, že pre rozličné príčiny deti, mládež nie sú schopní vhodne sa adaptovať v rodine, v škole. Podľa niektorých autorov, sa zahŕňajú do tejto kategórie deti, ktoré utrpeli fyzické alebo psychické poškodenie, a preto sa nevedia primerane adaptovať na svoje prostredie. Možno tu zahŕňať všetky deti, u ktorých sa pre individuálne alebo sociálne príčiny spomalil alebo narušil somatický alebo psychický vývin. Ďalší autori nachádzajú spoločné črty v spôsobe života:
- defekt prekáža dieťaťu v každodennej životnej praxi,
- znižuje možnosti jeho zamestnania,
- sťažuje jeho vzťah k iným ľuďom,
- izoluje ho.

1.1.1.1 DMO

Keďže diplomová práca je zameraná na deti a mládež, ktoré navštevujú denné pobytové zariadenie Centra mládeže Radosť v Prešove, je potrebné oboznámiť sa s najčastejšími diagnózami, s ktorými sa môžeme stretnúť u klientov daného zariadenia. Najčastejšie ide o deti s poruchami centrálnej nervovej sústavy – detskou mozgovou obrnou a deti s muskulárnou dystrofiou. Sú sprevádzané poruchami hybnosti, zmyslovými poruchami, zníženou úrovňou rozumových schopností a poruchami komunikácie.

Detská mozgová obrna (ďalej len DMO) je diagnóza a poškodenie, ktoré sa veľmi výrazne podieľa na vzniku kombinovaných postihnutí. Jej dôsledkom je spravidla okrem telesného postihnutia aj narušenie komunikačnej schopnosti, zmyslové postihnutie, mnohokrát aj mentálne postihnutie a poruchy správania (Vančová, 1999).
Detská mozgová obrna má aj iné názvy ako napr. raná mozgová obrna (RMO), starý názov aj perinatálna encefalopatia a nový názov infantilná cerebrálna paréza (ICP), ktorý sa však v praxi veľmi neosvojil.

Treba odlíšiť od detskej mozgovej obrny chorobu s podobným názvom detská infekčná obrna (poliomyelitis). Detská infekčná obrna postihuje nervové ústredia v mieche a má často veľmi ťažké následky – ochrnutie končatín. U nás bola táto choroba v päťdesiatych rokoch minulého storočia odstránená vďaka nákladnej akcii poskytnutia ochrannej vakcíny všetkým deťom. Detská mozgová obrna je dôsledkom poškodenia mozgu dieťaťa v dobe jeho nezrelosti (pred pôrodom, pri pôrode a po pôrode do 1 – 3 rokov) s hlavnými príznakmi v oblasti hybnosti a inými príznakmi (Končeková, 2004).