1.1.5.3 Charta práv telesne postihnutých
Preambula
Charta práv telesne postihnutých vychádza z prehlásenia ľudských a občianskych práv, Všeobecného prehlásenia o ľudských právach, Európskej konvencie ľudských práv, Všeobecného zákona telesne postihnutých, vydaného v Paríži v roku 1975 (Francúzska Organizácia telesne postihnutých, 1975). V súlade s týmito dokumentmi má každá telesne postihnutá osoba rovnaké práva a povinnosti ako ktokoľvek iný. Je teda potrebné podporovať každú ekonomickú a sociálnu politiku, ktorá k právam a povinnostiam postihnutých osôb patrí.
Telesné postihnutie vedie k obmedzeniu pohybovej aktivity a takáto osoba sa stáva v zvýšenej miere závislou na okolitom prostredí, na svojich blízkych i na celej spoločnosti. Je preto povinnosťou spoločnosti napomáhať pri integrácii týchto našich spoluobčanov do normálneho života. Postihnutý majú plné právo na samostatný a nezávislý spôsob života, aký si sami zvolia. Majú pravo začleniť sa do spoločenského života, majú právo na splnenie všetkých svojich prianí a túžob. Tým, ktorí chcú žiť v domovoch s ošetrovateľskou službou, má byť umožnené vybrať si kvalitný domov, kde by bola plne rešpektovaná ich osobnosť. Telesne postihnuté osoby môžu využívať i súkromné domy či byty a spoločnosť im musí dať príležitosť prispôsobiť si ich pre pohodlný, nezávislý a bezpečný život.
Zodpovedné osoby, ktoré rozhodujú o výstavbe domov a bytov, rovnako ako aj výstavbe verejných komunikácií, majú za povinnosť vytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre sebarealizáciu, bezpečnosť a sebavedomie postihnutých osôb.
Článok 1
Spôsob života: Každá telesne postihnutá osoba má právo na nezávislý výber spôsobu života a na miesto, kde chce žiť.
Článok 2
Rodina a okolie: Ako každá ľudská bytosť, tak i telesne postihnutá osoba chce milovať a byť milovaná. Má plné právo založiť si vlastnú rodinu, rozvíjať ju, zachovávať a pôsobiť na rozvoj rodinných a priateľských vzťahov.
Článok 3
Právo na kvalitnú a kvalifikovanú pomoc: Každá telesne postihnutá osoba ma pravo na kvalitnú a kvalifikovanú pomoc. Priateľský vzťah medzi osobou, ktorá pomoc poskytuje, a osobou, ktorá ju prijíma, musí byt založený na vzájomnom rešpekte, dôvere a učte.
Článok 4
Právo na lekársku starostlivosť: Postihnutá osoba má právo na výber lekára, ktorý sa má starať o jej zdravie. Má právo na pravidelnú informáciu o osobnej zdravotnej situácii a podieľať sa na všetkých rozhodovaniach o sebe.
Článok 5
Bývanie a okolie: Postihnutá osoba má plné právo sama sa rozhodnúť, žiť a bývať v mieste, zodpovedajúcom jej požiadavkám a potrebám.
Článok 6
Právo na technickú pomoc: Telesne postihnutá osoba má právo na úplné financovanie technického vybavenia a pomoci nutnej pre nezávislý život.
Článok 7
Účasť na spoločenskom živote: Telesne postihnutým osobám musí byť umožnená komunikácia, pohyb a prístup k spoločnosti, vzdelaniu, úradom, ekonomickým a profesným aktivitám i k aktivitám vo voľnom čase a v športe.
Článok 8
Každá telesne postihnutá osoba má právo na dostatočný príjem pre zaistenie svojho pohodlia a spokojného života.
Záver
Telesne postihnuté osoby, asociácie, združenia a zväzy by mali zjednotiť svoje úsilie pre zlepšenie vzájomného poznávania a pre to, aby sa lepšie domohli zaistenia svojich základných ľudských práv, ktorými sú:
- Právo na to, byť odlišný
- Právo na dôstojný a odpovedajúci spôsob života
- Právo na integráciu do spoločnosti
- Právo na svoj názor a na jeho splnenie
- Právo na rovnoprávne občianstvo a na nezávislý výber spôsobu života i miesta, kde chce žiť.
1.1.5.4 Predpoklady pre úplnú integráciu
Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1994), obsahujú viacero pododsekov, ale vzhľadom k téme diplomovej práce sme udali len niektoré, ktoré sa týkajú viac-menej len telesne postihnutých osôb.
Pravidlo 1. Zvyšovanie uvedomenia „štáty by mali vykonávať činnosť, ktorá by zlepšila informovanosť spoločnosti o osobách so zdravotným postihnutím, ich právach, potrebách, schopnostiach a prínose pre štát.
1.Štáty by mali zabezpečiť, aby zodpovedné orgány šírili najnovšie informácie o dostupných programoch a službách pre osoby so zdravotným postihnutím, ich rodiny, pre profesionálov v danej oblasti a širokú verejnosť. Informácie pre osoby so zdravotným postihnutím by mali byť podávané prístupnou formou.
2.Štáty by mali iniciovať a propagovať programy zamerané na to, aby si zdravotne postihnuté osoby lepšie uvedomovali svoje práva a možnosti. Zvýšenie dôvery vo vlastné sily a schopnosti pomôže osobám so zdravotným postihnutím využiť vhodné príležitosti.
Pravidlo 2. Liečebná starostlivosť „štáty by mali osobám so zdravotným postihnutím zabezpečiť poskytovanie účinnej liečebnej starostlivosti.
Pravidlo 3. Rehabilitácia „ štáty by mali zabezpečiť poskytovanie rehabilitačných služieb osobám so zdravotným postihnutím, aby dosiahli a udržali si optimálnu úroveň nezávislosti a funkcií.
1. Štáty by mali vypracovať vlastné rehabilitačné programy pre všetky skupiny zdravotne postihnutých osôb, zohľadňujúce aktuálne individuálne potreby zdravotne postihnutých osôb a princípy úplnej integrácie a rovnosti.
Pravidlo 4. Podporné služby „štáty by mali zabezpečiť vytvorenie a poskytovanie tzv. výpomocných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, vrátane prideľovania kompenzačných pomôcok, ktoré by im pomohli zvýšiť stupeň nezávislosti v každodennom živote a uplatňovať svoje práva.
1.Štáty by mali zabezpečiť poskytovanie nevyhnutných kompenzačných, rehabilitačných a ortopedických pomôcok a zariadení, osobnú asistenciu a tlmočnícke služby ako jedno z najdôležitejších opatrení na dosiahnutie vyrovnania príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím.
2.V rámci rehabilitačných programov na zabezpečenie pomôcok a zariadení by štáty mali zohľadniť osobitné požiadavky zdravotne postihnutých detí a mládeže na dizajn, trvanlivosť a vhodnosť pre určitý vek.
1.1.5.5 Ciele úplnej integrácie
V Štandardných pravidlách na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1994), sa nachádzajú ciele úplnej integrácie, ktoré sú nasledovné:
Pravidlo 5. Prístupnosť „štáty by mali uznať celkový význam prístupnosti v procese vytvárania rovnakých príležitostí vo všetkých spoločenských oblastiach. Pre osoby so zdravotným postihnutím bez rozdielu by štáty mali podniknúť a) kroky, ktoré by viedli k sprístupneniu fyzického prostredia, a b) opatrenia na sprístupnenie informácií a ľahšie dorozumievanie.
1. Štáty by mali zabezpečiť, aby nové informácie, šírené pomocou počítačov a služby ponúkané širokej verejnosti boli hneď od začiatku prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím, alebo neskôr prispôsobené ich potrebám.
Pravidlo 6. Vzdelávanie „štáty by mali uznať princíp rovnakých možností na získanie základného, stredného a vysokoškolského vzdelania pre zdravotne postihnuté deti, mládež a dospelých v integrovanom prostredí. Mali by zabezpečiť, aby vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím bolo pevnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho systému.
1.Za vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím v integrovaných zariadeniach sú zodpovedné školské odbory na miestnych úradoch. Vzdelávanie zdravotne postihnutých osôb by malo tvoriť pevnú súčasť štátneho plánu vzdelávania učebných osnov a organizácie škôl.
2.Rodičovské organizácie a organizácie osôb so zdravotným postihnutím by sa mali zapojiť do vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch.
Pravidlo 7. Zamestnávanie „štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnania. Vo vidieckych aj mestských oblastiach musia mať rovnaké príležitosti na produktívne a platené zamestnanie na trhu práce.
1.Zákony a predpisy v oblasti zamestnávania nesmú diskriminovať osoby so zdravotným postihnutím a nesmú im v zamestnaní klásť prekážky.
2.Štáty by mali aktívne podporovať integráciu zdravotne postihnutých do otvoreného trhu práce. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení, napr. prípravy na povolanie, stimulačne zameraných systémov kvót, vymedzených alebo vytvorených zamestnaní, pôžičiek alebo grantov pre malé podniky, exkluzívnych zmlúv alebo práva na prednostnú výrobu, daňových úľav, zvýhodnených zmlúv alebo inej technickej a finančnej pomoci podnikom, ktoré zamestnajú zdravotne postihnutých pracovníkov. Štáty by mali zamestnávateľov stimulovať, aby urobili také úpravy pracoviska, ktoré by zdravotne postihnutým osobám umožnili zamestnať sa.
3.Osoby so zdravotným postihnutím by sa mali usilovať získať zamestnanie na otvorenom trhu práce. Pre tých, ktorí sa nemôžu uplatniť na otvorenom trhu práce, by malo byť východiskom chránené alebo podporované zamestnanie v malých prevádzkárňach. Je dôležité, aby sa kvalita takýchto programov posudzovala podľa toho, aké veľké a účinné možnosti poskytne osobám so zdravotným postihnutím na získanie zamestnania na trhu práce.
Pravidlo 8. Udržanie príjmu a sociálne zabezpečenie „štáty sú zodpovedné za úroveň sociálneho zabezpečenia a udržanie si príjmu osôb so zdravotným postihnutím.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie