Neurózy sú psychogénne poruchy funkčného charakteru, ktoré narušujú adaptáciu človeka na jeho životnú situáciu a harmóniu medziľudských vzťahov. Okrem psychických porúch vznikajú aj poruchy regulácie a koordinácie. Na rozdiel od psychogénnych reakcií nemožno ich vyvodzovať z fednotlivých, ani dlhšie trvajúcich aktuálnych konfliktov. Vznikajú na základe dlhodobej traumatizácie a komplexných psychických príčin, neadekvátnym spracovaním dlhšie trvajúcich konfliktných, záťažových a flustračných situácií, ktoré sú úzko späté s celou životnou situáciou a problematikou človeka, s jeho medziľudskými vzťahmi. Prejavujú sa predovšetkým poruchou adaptačných schopností, neurotickým správaním, poruchou schopností vyrovnávať sa so životnými situáciami. Neurotik sa nevie prispôsobiť svojmu spoločenskému okoliu, a tým sám narušuje medziľudské vzťahy, na druhej strane konflikty a nespokojnosť vyplyvajúce z pracovnej situácie, rodinných a spoločenských vzťahov sú najčastejším zdrojom neurózy. Základnými príčinami neurózy sú spoločenské faktory, konflikty a narušenie medziľudských vzťahov. Rozmanitosť a individuálne osobitosti neurózy formuje mnohotvárnosť psychogénnych momentov spolu konštitučnými, charakterovými vlastnosťami a typologickými osobitosťami. Množstvo často protichodných koncepcií a výkladov vzniku neurózy zapríčiňujú nejednotnosť v definícii a klasifikácii neurózy.

Na rozdiel od psychóz sa pri neurózach nevyskytujú hlbšie duševné poruchy, ako halucinácie, bludy, poruchy vedomia a pod. Neurotik skôr trpí svojimi ťažkosťami, a aj keď nevie danú životnú situáciu zvládnuť, nie je jeho správanie nápadné. Môže pôsobiť dojmom celkom zdravého človeka a často je v podozrení, že ťažkosti len predsiera. Neurózu možno klasifikovať podľa najrôznejších hľadísk. Podľa etiológie sa rozlišujú konfliktné, exhaustívne, emočné a situečné. Podľa dĺžky trvania na akútne a chronologické. Podľa dominantného príznaku sa neurózy delia na depresívne a hypochondrické. Vo väčšine klasifikačných systémov sa na základe klinickej formy neurózy pokladajú neurasténia, hystéria a psychasténia. Toto členenie neurózy je však len rámcové. Zaradenie každého prípadu neurózy do jednej z týcjto troch skupín je niekedy ťažké. Pre potreby praxe je účelnejšie členiť neurózy podľa dominujúcich symptómov. Určenie včasnej, presnej diagnózy a správnej liečby pri neuróze je často ťažké, ale rozhodujúce pre ďalší osud človeka. Stereotypným, často paušálnym terap. Prístupom sa neuróza fixuje a prechádza do chonickosti. Pokladáme preto za potrebné zavčasu konzultovať s psychiatrom, ktorý pomáha hlbším odborným rozborom príznakov odhaliť etiologické momenty, včas a správne usmerniť terapický postup. Rozhodujéce je aj to, či prípad môže ešte liečiť všeobecný lekár alebo psychiater, či treba človeka liečiť ambulantne alebo či ho treba hospitalizovať. Ťažisko liečby spočíva v individuálnosti prístupu, v správnej voľbe psychoterapie alebo kombinície psychoterapie s inými liečebnými metódami.