Poznávanie vlastnej osobnosti

Osobnosť je zložitý, mnohostranný jav spoločenského života, ohnivko v sústave spoločenských vzťahov. osobnosť je z jednej strany produktom spoločensko-historického rozvoja, z druhej strany zasa činiteľom spoločenského rozvoja. Osobnosť je uvedomelá bytosť, ktorá si môže z mnohých možností voliť istý spôsob života: môže sa zmierovať s nespravodlivosťou alebo bojovať proti nej, môže odovzdávať všetky sily spoločnosti, alebo žiť pre osobné záujmy.
Pojem osobnosť sa začal utvárať už v staroveku. Spočiatku termín ,,osobnosť“ označoval masku, ktorou si herec starovekého divadla zakrýval tvár, neskôr označoval samotného herca a jeho úlohu v predstavení. Postupom času sa za osobnosť označoval reálny človek v spoločnosti. Napokon sa vytvoril vedecký pojem o osobnosti ako o uvedomelom jednotlivcovi, ktorý ma v spoločnosti určité postavenie a určitú spoločenskú funkciu.

Podľa môjho názoru sa osobnosť človeka vytvára už od narodenia a veľký vplyv na utváranie osobnosti má najmä vplyv jeho rodiny a najbližšieho okolia. Práve spoločnosť nahrádza rodinu tam, kde sama zlyhala a preto by sme sa mali všetci snažiť o to aby sme si vytvorili spoločnosť ktorá nebude vytvárať zločincov, ale len ľudí ktorí nájdu zmysel života vo všetkom v našom okolí. Počas histórie sa vytváral názor, že osobnosťou je len človek vyššieho spoločenského postavenia, človek s ,, modrou krvou“. A ostatná spoločnosť je len nejaká vec. Niekedy aj v dnešnej dobe mám pocit že to v ľuďoch pretrvalo. Pozerajú sa na ľudí, ktorí sa ukazujú v médiách ako na niekoho, kto je viac než oni sami. Ale zabúdajú sami na seba. Na svoje klady, ale aj zápory, ktoré tvoria niečo výnimočné. Niečo čo nikde na svete viac už nenájdete. Jednoducho na svoju jedinečnú osobnosť. Ja pokladám svoju osobnosť, svoje JA za niečo jedinečné aj keď viem že niesom dokonalý. Ale aspoň mám snahu niečo zmeniť a sám seba zdokonaľovať. Nepokladám slávne osobnosti za svoje vzory, pretože nikto nepozná ich vnútro. To čím sú nie navonok ale vo vnútri. Nepoznám ich osobnosť, ktorá je u človeka najdôležitejšia.

Psychológia má teda za úlohu skúmať, ako sa vzájomným pôsobením človeka a prostredia, obrazom sociálnej a prírodnej skutočnosti formuje duševný svet človeka. V psychickom živote človeka sú základné procesy ( pocity a vnemy, pamäť, myslenie a predstavy, emócie a vôľové procesy ), ktoré zabezpečujú odrážanie skutočnosti, formovanie vedomostí a schopností, životnej skúsenosti a uskutočňovanie činnosti.
Vlastnosti osobnosti. Pod vlastnosťami osobnosti treba chápať stále útvary ktoré zabezpečujú určitú úroveň činností a správania, typickú pre daného človeka. Vydeľujú sa také vlastnosti ako zameranosť osobnosti, temperament, schopnosti a charakter.
Typ temperamentu. Prejav typu nervovej činnosti z hľadiska charakterologického sa obvykle označuje ako temperament. je to najvšeobecnejšia charakteristika správanie človeka, vyjadrujúca vlastnosti nervovej činnosti. Sú to tzv. „základné črty človeka“. Poznáme štyri opisy temperamentov:
Cholerický temperament je zrejme typ bojovný, vznetlivý, ľahko a rýchle sa vzrušujúci. Sú schopní venovať sa veci, nadchnúť sa pre ňu. Pociťujú prílev síl, sú pripravení prekonať a naozaj prekonávajú akékoľvek ťažkosti a prekážky na ceste k cieľu. Sily sa však vyčerpali, viera v možnosti sa zmenšila, začala sa obrazne „ufňukaná nálada“. Takáto cykličnosť je jedným z následkov nevyrovnanej nervovej činnosti. Cholerik je vznetlivý, príkry vo vzťahoch, priamočiary, dokáže v činnosti maximálne vypäť svoje sily.
Na cvičeniach z psychológie sme si pomocou kontrolných otázok na grafe mali zistiť náš temperament. U mňa vyšiel práve cholerický typ aj keď trochu miernejšieho typu. No nesúhlasím s tým na 100% pretože sa od výbušných a vznetlivých ľudí dosť líšim, aj keď určite mám aj niečo z nich. žiadny človek nieje na len cholerikom, ale z každého typu má niečo. Vysvetlení na každý typ temperamentu je strašne veľa a preto nie je stále všetko jednoznačné.
Sangvinický typ je prudký, veľmi produktívny, ale len keď má veľa práce a keď je to práca zaujímavá, teda ak má sangvinik ustavičné vzrušenie. Pre sangvinika je charakteristická pohyblivosť, ľahká prispôsobivosť k menlivým životným podmienkam, rýchle nadväzuje styk s okolím, nie je strnulý, keď sa stretáva s novými ľuďmi, je trocha neposedný, potrebuje nové dojmy, ktoré ho vzrušujú a aktivizujú. V kolektíve je sangvinik veselý, plný životného elánu, ochotne sa zapája do zaujímavej práce, je schopný zanietiť sa, nadchnúť sa pre veci. Avšak ako rýchlo sa dokáže rozvinúť, tak rýchlo dokáže aj ochabnúť. U sangvinika ľahko vznikajú a ľahko sa menia city. Ľahkosť ako sa u sangvinika vytvárajú a pretvárajú nové dočasné spojenia, veľká pohyblivosť stereotypu, charakterizujú pružnosť jeho myslenia, schopnosť rýchle si osvojiť nové veci, ľahko prenášať pozornosť.

No zo sangvinika mám asi chuť do práce, ktorá však musí byť pre mňa zaujímavá a nesmie ma nudiť. Taktiež rýchlo dokážem nadviazať kontakt s inými osobami a som rád v známej spoločnosti. A čo sa týka menlivosti citov, tak u mňa sú veľmi menlivé.
Flegmatický temperament. Takýto človek je po celý život pokojný, vždy vyrovnaný, vytrvalý a húževnatý. Svoj pokoj dokáže udržať aj v ťažkých životných situáciách. Vie ľahko hamovať svoje impulzy, vzplanutia, vie sa pridržiavať presne určeného spôsobu života, systému v práci, nedá sa vyrušovať nijakými malichernými príčinami. Flegmatik je dôkladný, zbytočne neplytvá silami. Vo vzťahoch je vyrovnaný, primerane družný. Nedostatkom flegmatika je jeho internosť, malá pohyblivosť. Obvykle potrebuje určitý čas aby sa rozhýbal, sústredil pozornosť.

Jediné čo asi mám z tohto typu človeka je pokojný a vyrovnaný život. Aspoň zatiaľ kým som doma pri rodičoch.
Melancholický typ je nesporne útlmový typ nervovej sústavy. Pre melancholika sa zrejme každá životná udalosť stáva tlmivým činiteľom, pretože v nič neverí, nedúfa, vo všetkom vidí a očakáva len zlo a nebezpečenstvo. Každý silný vplyv utlmuje melancholickú činnosť. Na melancholika špecificky pôsobí aj slabý podnet a preto prežíva silne aj nepatrné dojmy. Melancholik má mimoriadnu schopnosť pre zážitky. Je trocha uzavretý, nespoločenský. Obáva sa novej situácie, nových ľudí, hanbí sa a prichádza do rozpakov, keď sa ma s nimi stýkať. Z toho vyplýva že sa uzatvára do seba a vyhľadáva samotu. No v pokojnom, známom prostredí môže úspešne riešiť životné úlohy.
Toto je jediný typ temperamentu, ktorý sa na mňa vôbec nehodí. Aspoň podľa môjho názoru.
Temperament sa prejavuje na charaktere aktivity a práceschopnosti, charaktere komunikatívnosti alebo sociálneho kontaktu, charaktere pohyblivosti alebo ľahkosti prispôsobovania sa k menlivým podmienkam na vyrovnanosti správania. Temperament je prvotný, najvšeobecnejší obraz správania jednotlivca, ktorý sa mení postupným hromadením životných skúseností a vystupuje ako dynamická stránka zložitých životných vzťahov osobnosti. Temperament sa pretvára vplyvom novoutvorených charakterových vlastností. Vývin charakteru a temperamentu je vzájomne podmienený proces.

Ak by som bol niekto iný a mal by som charakterizovať moju osobnosť tak by som začal asi tým, že ten Lukáš je ale ukecaný ale keď príde niekto cudzí zrazu sa zakríkne a je ticho ako na pohrebe. Najprv potrebuje každého preskúmať, spoznať a až potom sa odváži niečo povedať. Po nejakom čase je opäť taký ukecaný ako pri známych ľuďoch. V spoločnosti je celkom príjemný a zábavný. No ale doma. Je to strašné. Keď ho niečo baví dokáže pracovať naozaj ako včelička, ale keď je niečo nezáživné a nezaujímavé tak potom mu nič nejde tak od ruky. Je dosť náladový a dokáže sa nahnevať aj z maličkosti, ale potom ho to mrzí a radšej sa hneď udobrí. Tak taký je asi Lukáš v stručnosti. Asi to nebude vôbec objektívne hodnotenie, ale asi takto sa vidím ja.

Človek je bytosť aktívna a činná. Dokonalosť človeka spočíva aj v tom, že sám seba môže opravovať, zdokonaľovať a rozvíjať. Sebazdokonaľovanie, alebo sebarozvíjanie človeka je determinované, teda podmienené potrebami života a činnosti osobnosti v spoločnosti. Aby mohol človek žiť, musí pracovať, aby mohol pracovať, musí vstupovať do dvojakých vzťahov s prírodou a do vzťahov s ľuďmi, spoločnosťou. Človek sa nerodí s vlastnosťami a zručnosťami, na život ho pripravuje sám život. Rozhodujúci význam má pri utváraní osobností výchova. Tá vytvára v človeku nevyhnutné predpoklady na sebavýchovu a konkrétne morálno-psychické, poznávacie a vôľové vlastnosti. Ak sa človek má sám vychovávať, musí : 1. mať životný plán, ktorý zodpovedá istému životnému stanovisku, 2. musí poznať vonkajšie požiadavky a vlastné možnosti, 3. musí sa vedieť ovládať a docieľovať vytýčené úlohy. Už v detstve sa vštepuje dieťaťu predstava čo je dobré a čo je zlé, čo môžu robiť a čo nie. Ale až v zrelom veku sebavýchova vychádza z jasne uvedomovaného ideálu a plánu života. Sebavýchova má pri utváraní osobnosti veľký význam. Je celkom pochopiteľné, že čím je osobnosť samostatnejšia, tým je tvorivo aktívnejšia v pôsobení na vonkajší svet, ako aj v pôsobení na seba, na svoj vnútorný svet.

Človek sa učí počas celého života a neustále sa vyvíja. Ako sa hovorí „nikto múdry z neba nespadol“ takže aj za hlúposť si môže človek sám . Avšak treba si uvedomiť, že ľudia sú takí, ako ich vychovali ich rodičia a tak nikdy nikoho nesmieme ponižovať, ale naopak snažiť sa pomôcť. Človeka nikdy neberieme ako vec, ale každí jeden je niečo „extra“, bez ohľadu na jeho vek, pohlavie alebo farbu pleti. Všetci sme ľudia a každý z nás je niekto. Škoda len , že sa na to zabúda a aj v takej organizácií ako je napr. zdravotníctvo, kde som sa rozhodol zakotviť. Je tam strašne veľa nedostatkov a najmä tam sa zabúda na ľudskosť. Na to, že pred nami leží človek, jedinečná osobnosť a nie len nejaká diagnóza, choroba. Dúfam, že som v tejto práci s pomocou odbornej literatúry správne vystihol rozličnosť ľudských osobností to, že každý z nás je individualita aj keď sa v mnohom podobáme.